by 
Tento týždeň sa leto skončí a ja som pred pár dňami mal pri pive zaujímavú debatu o tohtoročnej pivnej sezóne aj o tom, ako sa zmenili moje preferencie pri pití piva. A nebolo to vôbec cielená zmena, ktorá nastala z dňa na deň. Išlo o postupnú zmenu.
Riziká na trhu
O čo ide? Jednoducho ma prestalo baviť robiť pokusného králika a neustále riskovať, či sa pivo podarilo alebo nie. Na návrat do krčiem a podnikov po lockdowne som sa tešil. Možno aj preto som si chcel užiť každú chvíľu, ktorú strávim niekde na terase.
V záujme hesla, že život je krátky na to, aby sme pili zlé pivo, som radšej vsádzal na istotu. Keď to šlo, volil som overené podniky. Nie vždy to však šlo a keď človek cestuje, niekedy objavuje nové veci. A v takýchto prípadoch som pri rozhodovaní kde sadnúť, často volil medzi remeselným a priemyselným pivom. A hádajte, ktoré vyhralo?
Jeden príklad za všetkých. Po cestách po Slovensku som natrafil na podnik (menovať ho tu nemôžem), ktorý mal v ponuke priemyselné pivá, ktoré dopĺňali aj dve remeselné. Dal som si celkovo tri pivá, len jedno z nich som nedopil. Hádajte ktoré? To remeselné. A nestalo sa mi to len v jednom podniku.
Podniky, ktoré nie sú špecializované na remeselné pivo a majú ho ako len doplnok sú podľa mňa pre vyznávača remeselného piva rizikové. Pivo v nich môže byť zlé z dvoch dôvodov. Po prvé, o pivo sa nevedia starať. Resp. sa k nemu správajú ako k pasterizovanému pivu a potom to aj tak vyzerá.
Druhý dôvod sa netýka len takýchto podnikov, ale všetkých. Zlé pivo im pošle už pivovar. A teraz nemyslím pivo, ktoré by sa skazilo. Narážam na pivo s chybami, jednoducho zle navarené. Keď sa takéto pivo dostane do porovnávania s priemerným priemyselným pivom, prehráva na plnej čiare.
A to nehovorím o tom, že veľké pivovary zaviedli na výčapy projekty Voľba sládkov či Bradáč. A tu treba povedať, že veľkí hráči si kvalitu na výčapoch vedia postrážiť. Ani pri jednej z uvedených volieb som nemal žiadny problém.
Voľba na istotu
Aj preto sa čoraz častejšie stávalo, že som pri letných potulkách volil radšej istotu. Stále som fanúšikom remeselného piva, je to pre mňa prvá voľba, ale už ma nebaví experimentovať. Už nechcem ochutnať pivo a následne sa dohadovať s obsluhou, že takto to nemá chutiť. Akože dosť.
Heslo, že remeselné pivo je super a má srdiečko môžete hovoriť rok, dva či tri. Ale frázy musia vystriedať aj činy. Nemôžete tým ospravedlňovať horšiu či nevyrovnanú kvalitu. Raz mi jeden známy pri obhajovaní remeselného piva argumentoval tým, že ani moja babka predsa nenapečie rovnaké buchty každý raz.
Ja mu teraz odkazujem, že áno, babke sa buchty nie vždy vydaria. Ale babka sa pečením neživí a za buchty nepýta nič. Ja za tretinkové pivo musím platiť neraz aj 3,50 eura. A za túto sumu som nie vždy dostal adekvátnu kvalitu.
Aby sme sa pochopili, remeselné pivo mám rád. Stále sú na trhu stálice, ktoré ma bavia. Teším ma, že sa viem spoľahnúť na pivovary, ktoré sa neplašia a robia poctivé pivo. Sú a budú pre mňa prvou voľbou.
Len u mňa očarenie remeselným pivo akosi skončilo. Za svoje peniaze chcem adekvátnu kvalitu. Povedzme si pravdu, nežijeme predsa tak dlho, aby sme pili zlé pivo…
***********************************
Guñéz Ulej
Narodil som sa niekde medzi Kyjevom a Prahou. Bez piva si neviem predstaviť deň, ani noc. Pracujem ako IT-čkár v jednej nemenovanej firme a mojim snom je celosvetový mier. Ak máte nejaké postrehy, alebo pivné hlúposti, pošlite mi ich na adresu gunez.ulej@gmail.com.
Prečítajte si aj
