Švajčiarske mesto Sursee nie je úplne pivným rajom, našiel som však pár zaujímavých podnikov. Miestny pivovar BrauStation Sursee bol cez víkend zavretý, avšak ich pivo som ochutnal. Internety ešte spomínali ďalšie dva alebo tri, avšak domáci tvrdili, že funguje len BrauStation, tak neviem.
Hotel Restaurant Brauerei
Narazil som ešte na „Hotel Restaurant Brauerei“. Názov je veľmi zavádzajúci, nakoľko všade sú pútače na pivovar Eichhof z Luzernu. Ani na ich stránkach nie je zmienka, že by varili pivo.
V reštaurácii čapovali ležiak. Bol presne taký, ako som čakal. Trochu diacetylu, viac sladový. Dobre šiel k jedlu. Obsluha bola veľmi ústretová, trochu sme bojovali s jazykovou bariérou, nakoniec sa však sa našla čašníčka s mierne „nadrzlým“ úsmevom, s ktorou som sa vedel dohodnúť.
Kuchár na otázku či majú krémovú polievku odpovedal, že spraví („kein problem“). A bolo. Súčasťou objektu je aj Schláger bar, ktorý patrí kráľovne z Mallorky. Ehmm.
Craftwerk Sursee
Pomerne vážna pivná inštitúcia v Sursee je Craftwerk Sursee, kde sú na výčape hlavne pivá z BrauStation. V ponuke som však našiel aj iný švajčiarsky pivovar aj „makropivá“. Bolo aj pár fľašiek v chladničkách. Dali sme si po dve pivá a povedal som si, že v nedeľu večer sa tam možno zastavím.
Celé to vyzeralo ako štartovacia stanica pre miestnu mládež, ktorá sa po krátkom občerstvení vybrala ďalej. Viem si však predstaviť, že neskôr večer bolo plno. Barman bol presne tak ľahko „nadrzlý“, aby mi to vyhovovalo, ceny švajčiarske. Toto miesto by si zaslúžilo ešte jednu návštevu.
Rathaus Brauerei
Keď už som bol tak ďaleko, tak som si povedal, že v navštívim väčšie mesto v okolí a dám si tam pivo. Možnosti bol dve: Zürich, čo je od Sursee vzdialený cca hodinu vlakom, alebo Luzern, čo je vzdialený o polovicu menej. Vyhral Luzern, tam som ešte nebol a našli sa asi tri pivné podniky, ktoré boli otvorené aj v nedeľu.
Výber mesta mi schválil aj Ingo, ktorý si spravil rešerš a zistil, že všetky dobré podniky v Zürichu sú v nedeľu zavreté. V Luzenre padla voľba na Rathaus Brauerei, Kulturhof Hinter Musegg a Bierliebe & Friends. V tomto poradí.
Rathaus Brauerei je z vlakovej stanice najbližšie cez vodu. Môžete zvoliť až tri mosty, ktorými prejdete. Budova bola postavená začiatkom 17. storočia ako radnica. Samotný pivovar aj s reštauráciou bol vybudovaný v roku 1998.
Medená varňa je súčasťou reštaurácie, veľmi príjemný interiér. Aj výčapné tanky sú z medi, teda potiahnuté meďou. Bolo teplo, tak som ostal pod arkádami s výhľadom na rieku Reuss. Pivá majú dve. Stály Naturtrüb a špeciál podľa ročného obdobia. Ja som narazil na jarný špeciál, čo je märzen.
Úprimne nie je o nich veľa čo hovoriť. Sú to také pivá k jedlu. Napriek názvu je jedlo a výhľad zo sedenia pod arkádami, to čo láka návštevníkov. Polievky sú veľmi zaujímavé. Weizenbier Schaumsuppe z pšeničného piva s praclíkovými krutónmi a Bündner Gerstensuppe, čo je sladová polievka s kúskami sušeného mäsa v nej.
Sympatická a veľmi ochotná čašníčka zavelila, že to má byť tá pšeničná. Veľmi mi chutila a aj pivo k nej pekne štimovalo. Pán čo sedel oproti mal klobásu s Root Butterrösti. Tie vyzerali, že by sa po mixovaní mohli tiež hodiť, avšak to už bolo neskoro. A hlavne ceny nie sú veľmi priateľské pre nás.
Kulturhof Hinter Musegg
Po chutnom obede som sa vybral do Kulturhof Hinter Musegg, čo je komunitný projekt s vlastným hospodárstvom, pivovarom a podobnými vecami. Pivá mali na výčape tri: svetlý a tmavý ležiak a Bitter.
Ležiak bol sladový, ľahko pitný. Tmavý ležiak nebol taký sladký ako som čakal, chutil mi. Veľmi vtipná bola situácia, že keď im nešiel terminál, mladý muž povedal nevadí, ja si ťa nájdem. Nechodil a nechodil, tak som vyšiel hore a objednal si ďalšie pivo a prejavil vôľu zaplatiť tri pivá. Ani okom nemrkol, zaúčtoval a bolo.
Tretie pivo s názvom Bitter bol skôr Amber Ale. Zvieravý karamel nasledovaný zvieravou sladkosťou bol nad moje sily. Obsluha skvelá, napriek tomu, že v horných priestoroch mali uzavretú spoločnosť, pivo mi načapovali aj sme si pokecali.
Bierliebe & Friends
Na záver túlania Luzernom som si nechal Bierliebe & Friends. Na prvý pohľad malý (na druhý ani nie) kraftový podnik na brehu rieky. Dvojposchodový podnik aj s terasou. Na výčape je 12 pív. Robia aj ochutnávkové sety po štyroch pivách. Povedal som si dám si jednu doštičku a pojdem do CraftWerk Sursee. Vôbec som sa však nemienil ponáhľať.
Podávajú aj jedlo: burgre, hot dogy, praclíky, hranolky, krídelka, vyprážanú rybu, nejaké ďalšie pochutiny a Tagessuppe. Tentokrát pórová. Veľmi dobre som sa tu cítil, tak padla aj ďalšia ochutnávková doštička. Pomaly som prestal mať ambície ísť v Sursee na pivo.
Skvelá bola NEIPA Intergalactic Venus Juice z pivovaru Brausyndikat. Ovocná, džúsová s príjemný chmeľovo horkým záverom. Víťaz však môže byť len jeden a tým bol Bîrtel Imperial Stout. U mňa sa zaradil medzi širšiu špičku.
Podnik je veľmi príjemný, obsluha je skvelá, komunikatívna, ľudí sa tam premlelo veľa a to ešte nebolo neskoro večer. Na stanici som si v Markthalle kúpil dve pivá z veľmi divnými názvami a to dr Hiäsig a dr Niu Ängländer z pivovaru Ponäly. To prvé bol zoxidované nešťastie, NEW England IPA bola fajn.
Vo Švajčiarsku na staniciach sa dá kúpiť alkohol v reťazci Drinks of the World, kde majú skvelý výber pív. Neodolal som a dve domáce som si odviezol domov. Uvidíme aké budú. Všeobecne je Švajčiarsko drahá krajina, zdalo sa mi, že v oblasti, kde som bol, pivári viac holdujú zahraničným pivám ako domácim, záleží to však veľmi na lokalite.
Keď som sem pred rokmi chodieval služobne, Švajčiarsko veľmi pivné nebolo, všade okrem Feldschoschen fičali nemecké pivá. To sa zmenilo k lepšiemu. S výletom som spokojný a teším sa na súťaž o rok v inom meste.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Potulky Budapešťou: O dobrých podnikoch, aj takých, ktoré ma vrátili v čase