by 
Ráno vyspaný do ružova, oddýchnutý som sa prešiel k miestu konania konferencie CEBC (Central European Brewers Conference) 2025. Konala sa v budove CEU (Central European University) v Budapešti. Budova je architektonicky veľmi dobre riešená.
Kombinácia starého a nového ma dostala. Zišlo sa nás tu viac ako 130 účastníkov a 35 pivovarov predstavilo svoje pivá. Počas konferencii sa oficiálne konzumovalo cez 300 litrov remeselného piva.
Podujatím sprevádzal Evan Rail z New York Times. Súčasťou konferencie boli prednášky, workshopy a tzv. výstavná časť, kde jednotlivé firmy z pivovarníckeho oboru mali svoje stánky.
Zlom v USA
Prvú prednášku mal Joe Stange z časopisu Beer & Brewing, ktorý je okrem iného autorom kníh Good Beer Guide Belgium a Around Brussels in 80 Beers, s témou „Nikto nevlastní remeselné pivo: Trendy z Ameriky a sveta“.
Veľmi dobre poňatá prednáška. Dozvedeli sme sa zaujímavé fakty, trendy vo svete, napríklad, že v USA je cez 9000 remeselných pivovar a že väčšina z nich má menší výstav ako 100 hektolitrov piva za rok.
A tiež to, že v roku 2024 bolo v USA prvýkrát v histórii viac pivovarov zavretých ako otvorených. Napríklad aj to, že sa pivo vo svete varí zo sladu z netradičných obilnín ako jačmeň a podobne.
Pred druhou prednáškou nás na stoloch čakali také divné raňajky: chlieb, sušienky, pomaranč, banán, čokoláda, pažítka a ešte pár vecí, ktoré na prvý pohľad nedávali zmysel. Vlastne ani na druhý. Zmysel to začalo dávať, keď sa k pultu postavila Natalya Watson z WSET (Wine & Spirit Education Trust) s prednáškou “Beer ON-flavours: Rozšírte si slovník chutí a staňte sa lepším degustátorom piva”.
Páčila sa mi tá pozitívnosť, že hľadajme tie chute a vône, ktoré robia pivo pivom. A k slovu sa dostali aj „raňajky“. Pomocou jednotlivých komponentov približovala o čom, ktorý štýl piva je. Niežeby sme to nevedeli, celá prednáška bola ukážka toho ako prebiehajú ich školenia napríklad barmanov, čašníkov, zamestnancov pivovarov a podobne. Chvíľami som si pripadal ako na pretekoch, nakoľko Natalya šla ako píla.
A nastala prestávka na kávu, ehmm, čo to trepem na pivo. Na výčape bolo päť pív, takže o smäd, teda jeho uhasenie bolo postarané.
O nových trendoch
Po prestávke boli dve podujatia naraz. Vybral som si workshop ktorý viedol Kilian Kittl, projektový riaditeľ súťaže European Beer Star s názvom „Master the Art of Winning Beer (Majstrovstvo vo vyhrávaní pivných súťaží!)“.
Má obrovské skúsenosti v obore a pracuje ako generálny riaditeľ Private Brauereien Bayern. Postupne nám na priblížil, ako poňať účasť na súťažiach, podľa čoho si ich vyberať, kam cieliť, čo chceme dosiahnuť a podobne.
A prišlo aj na praktické ukážky. Počas prvej degustácie sme dostali na stôl tri pivá štýlu Helles a mali sme zistiť rozdiely. Helles je na hodnotenie pomerne ťažký, hlavne keď nám to Killian neuľahčil. Dve pivá z troch boli úplne rovnaké, len sa s nimi inak zaobchádzalo. Jedno odpočívalo v chladničke a druhé v kancelárii.
V druhej degustácii sme mali hádať štýl. Ono sa to nezdalo ťažké, nakoľko sme všetci identifikovali Weissbier. Menej už to, že jedno z pív bolo nealkoholické pivo. Veľmi poučné. Veľmi.
Poobede nám pán Gilles Goemaere z Fermentisu v prednáške s názvom: „Vyberte si najlepší ležiak“ ukázal nové trendy vo varení ležiakov, v tomto prípade kvasenie pri vyšších teplotách.
Následne prišiel Timothy Zydek z pivovaru To Øl s prednáškou “Navigating Uncertainty (Navigovanie v neistote)”. Tu sme sa dozvedeli históriu pivovaru, hlavne však príklady toho ako pivovar bojuje z neistotou v posledných časoch, keď sa viac firiem zatvára ako otvára.
Zaujal ma projekt To Øl City v bývalej továrni na kečup na západe Zealandu v Dánsku. Spolu s pivovarom sú tu aj rôzni iní výrobcovia napríklad cideru, koktailov, pálenica a podobne. Pivovar má kapacitu šesť miliónov litrov ročne s perspektívou viac ako 100 miliónov litrov. Uff. Bola to veľmi zaujímavá prednáška.
Plavba Budapešťou
Na panelovú diskusiu, čo nasledovala, som už nešiel, nakoľko som sa potreboval niekde najesť, aby som prežil pivnú plavbu loďou. Azyl som našiel v reštaurácii Bor Labor, kde mi ponúkli skvelú guľášovú polievku a mizerné pivo. Neprekvapivo.
Loď som stihol tak LTT, lebo som sa trochu zamotal pri koncovke. Bolo nás takých viac, loď na nás však počkala. Plavba večernou Budapešťou mala veľké čaro, skvelé pivo. Pekné výhľady a skvelí ľudia. V pozadí hrala dievčina s gitarou celkom príjemné pesničky.
V ponuke boli pagáče a pivo. Všetci sme obdržali havajský veniec z umelých kvetov. Loď hučala rozhovormi, dobre sme sa zabávali až, zrazu bol koniec plavby. Vyhrnuli sme sa v ústrety večernej Budapešti.
Pár z nás neprekvapivo zakotvilo v ikonickom podniku Csak Jo Sȍr. Prišli sme rovno na Tap Take Over rumunského pivovaru One Two. Keď už boli na konferencii, tak využili príležitosť sa prezentovať. Najviac ma zaujala kooperácia s MetalHead brewery z Bulharska Roasted Junkie, aka export India Porter. Temne, pražené, s ľahkým citrusom na záver. Podnik sa utešene zaplnil, stretol som aj pár známych domácich.
Dal som si polohu ubytovania do navigácie a vybral sa „domov“. Nuž, dlho som nekráčal a do cesty sa mi postavil podnik z názvom Hops beer bar. Len pre potreby tohto článku som do neho vstúpil. Alebo aj nie. Krčma bola plná mládežníkov, ktorí už tu nejaký čas strávili, miesto pre mňa sa však našlo.
Zo zvedavosti som si dal Kobrunn Sorg – Áfonyás Ale, čo je cirokové pivo s brusnicami. Och, sladké jak…, proste vodkové pivo. Kúpil som si ešte čisté cirokové pivo na izbu, nakoniec čaká na svoj deň v chladničke.
Ako na potvoru sa mi do cesty postavili bratia. Pivní bratia, alebo tiež Beer Brothers, môj obľúbený podnik. Bolo tesne pred záverečnou, dostal som však azyl. A aj tam bolo pár ľudí z konferencie. NEIPA Clean Hands, z pivovaru Brew Your Mind dobre padla.
A potom už len cesta na izbu, veď nás čakal ďalší deň konferencie. O tom sa dočítate nabudúce.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
Potulky Budapešťou: O dobrých podnikoch, aj takých, ktoré ma vrátili v čase
