by 
Ziskom chráneného zemepisného označenia „Trnavský slad“ sa Slovenská republika zaradila na špicu Európskej únie. Slovensko tak nie je už len jedným z najväčších exportérov sladu na svete a v únii, ale ako jediná krajina v únii disponuje dvomi chránenými označeniami sladu.
Trnavský úspech
Proces získania tejto európsky i svetovo uznávanej značky pôvodu trval viac ako štyri roky a iniciovala ho trnavská sladovňa Lycos Malt, v spolupráci s odborníkom a sladovnícko-pivovarníckym historikom Jurajom Čajkom a Úradom priemyselného vlastníctva SR.
„Bol to dlhý a náročný proces, ale sme hrdí, že sme ho doviedli až do úspešného konca. História a kvalita sladu z Trnavskej tabule je taká silná a dlhá, že by bolo neospravedlniteľné, ak by sme sa do toho nepustili. Kvalita trnavského sladu vychádza nielen z pôdno-klimatických podmienok, ale stoja za ňou najmä ľudia, ktorí tu stáročia pestovali a šľachtili jačmeň sladovníckej kvality a spracovávali ho na slad,“ vysvetlil Juraj Krajčovič z Lycos Malt, ktorá je držiteľom CHZO.
Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR uviedol, že Slovensko je tak jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá disponuje dvomi chránenými zemepisnými označeniami sladu.
Celkovo podľa neho máme 11 zemepisných chránených označení, medzi ktoré patria napríklad oravské korbáčiky, liptovské droby či levický slad.
„V mene úradu chcem poďakovať kolegom a vyzvať každého výrobcu tradičných slovenských špecialít, aby sa zaujímal o toto najrenomovanejšie označenie potravín v EÚ,“ uviedol Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR.
Medzi veľmocami
„Slovensko je veľkou-malou svetovou sladovníckou veľmocou. Napriek našej malej rozlohe sme medzi top 10 svetovými exportérmi sladu na svete a piatym najväčším v Európskej únii,“ konštatuje Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu.
Ten upozorňuje, že slad je najvýznamnejšia exportná komodita po prvom spracovaní v krajine. „Ročne sedem slovenských sladovní zabezpečí dopyt po slade nielen všetkých pivovarov, ale aj mlynov, keďže sa pridáva ako cenná zložka do múk pre pekárske a pečivárske výrobky vyššej kvality,“ hovorí Machalík.
Ročne na Slovensku vyrobíme okolo 280-tisíc ton sladu, na ktorý sladovne spotrebujú viac ako 370-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa prioritne od viac ako 500 poľnohospodárov na Slovensku. „Hodnota exportu sladu dosahuje ročne 130 miliónov eur a významne tak prispievame k znižovaniu salda zahraničného obchodu v potravinách. Ziskom CHZO pre Trnavský slad úspechy a význam slovenského sladovníctva posúvame ešte ďalej,“ uviedol Machalík.
Zemepisné chránené označenie Európskej únie (CHZO) „Trnavský slad“ je potravinársky jačmenný slad svetlého plzenského typu, určený najmä na výrobu piva. Pripravuje sa z vyšľachtených certifikovaných odrôd dvojradového jačmeňa primárne vypestovaných na Trnavskej tabuli, čo je špecifická veľmi kvalitná černozem s osobitým podnebím vplývajúcim na kvalitu dopestovaného jačmeňa, ktoré sa týmto odlišuje svojou kvalitou a charakterom.
V dôsledku teplého a suchého podnebia a pôdnych podmienok v tejto oblasti sú zrná väčšie, dosahujú dĺžku 8–10 mm, šírku 3–4 mm a hrúbku 3–4 mm. Obsahujú viac škrobu 64–66 percent z dôvodu nižších dusíkov v zrne a teda zaručujú väčšiu extraktívnosť v slade často presahujúcu 83 percent, výnimočne dosahujúcu až 85 percent.
Prečítajte si aj
Z vrcholu až na dno. Ako sa z majiteľa pivovaru stal podvodník
Snímka: SZVPS
