by 
Stalo sa už tradíciou, že sa na jar na pár dní vyberieme do Anglicka na pivo. Ale nielen na pivo. Väčšinou sa aj nachodíme ako tichí blázni. 10-tisíc krokov denne? Heh. To máme pred obedom a to sme ledva vyšli z hotela.
Milton Brewery
Tento rok začíname v Cambridge, kde obdivujeme colleges, kde sme neštudovali a vojenské výcvikové stredisko, kde sme necvičili. Mesto je to pekné, aj keď mne sa viac páčil Oxford. Obdivujeme trh, kopček zvaný „castle“ a obedujeme v The Mitre vraj založenom v polovici 18. storočia.
Inak veľa sa tu toho nedá vo štvrtok robiť, väčšina colleges pýta vstupné zhruba 17 libier na osobu, a to sa nám nezdá úplne adekvátne tomu, čo by sme videli.
Po obede teda mierime do Devonshire Arms, kde krajšia polovička zanecháva usadenejšiu polovičku a vydáva sa skúmať miestne obchody. Usadenejšia polovička si objednáva vyprážaný camembert a k tomu ochutnávku väčšej časti portfólia Milton Brewery, v pintových porciách.
Geniálny Mild, bitter, či IPA sa postarajú o tuhý a osviežujúci spánok v blízkom hoteli. Bude potrebný po 13,92 km / 21 171 krokoch nachodených pešo v daný deň.
Na druhý deň sa presúvame vlakom do Audley End, kde nás miestny pán golfista na stanici naloží do svojho Porsche (!) aj s kuframi (!) a zavezie k Audley End House.
Gastronomický zážitok
Audley End House and Garden je múzeum plné úžasných historických reálií a artefaktov a len prehliadka záhrady trvala skoro 75 minút. K tomu prehliadka OBROVSKÉHO panského domu s priľahlými servisnými objektmi (mliekareň, pracovňa, kuchyňa) spolu asi 17 tisíc krokov.
Históriu domu tu nebudem rozoberať, len spomeniem, že dobrovoľnícke združenie English Heritage tu robí obrovský kus práce. Oškrabávanie kôry viničov zubnou kefkou, aby sa zbavili škodcov? Staranie sa o desiatky druhov lokálnych jabloní, pritom všetko bio? 10 záhradníkov na plný úväzok. Kedysi ich bolo 36.
Cesta do Londýna v zásade nevyžaduje žiaden komentár. Čo však bolo večer super, bola návšteva afgansko-pakistanskej reštaurácie v Tootingu. Správali sa k nám ako k VIP a dostali sme ako pozornosť podniku hádam viac jedla, než za čo sme zaplatili v rámci objednávky.
Kuracie biryani, baranie kotlety, fantastická ryba, hovädzia mäsová placka, všetko bolo úžasné. Mäsovú placku sme nedojedli a stala sa základom našich raňajok ešte ďalšie dva dni.
Úžasne dochutila praženicu. Celkovo tu vďaka rôznorodej komunite ľudí môžeme ochutnať skvelú medzinárodnú kuchyňu varenú podľa originálnych receptov a väčšinou rodenými kuchármi.
The Shirker’s Rest
Ďalší deň sa presúvame suboptimálnou, ale o to scénickejšou trasou do New Cross, kde už tretí rok tradične navštevujeme The Shirker’s Rest. Toto je môj londýnsky local. Tu môžem stráviť celý deň a nemať pocit, že o niečo prichádzam.
Minulý rok som bol krásnych pár minút s Andym z Deserter Podcast a tento rok sa nám podarilo pokecať s druhou polovičkou autorskej dvojice, s Vincentom. Vinnie žartoval, že sme jediní poslucháči na Slovensku a ja dúfam, že to nie je pravda.
Deserter Podcast vám každý mesiac môže na celú hodinu vyčariť úsmev na tvári a nemali by ste si to nechať ujsť. Ani knihy, ktoré slúžia ako neortodoxný sprievodca Londýnom. Obzvlášť tretia kniha, Deserter Stories, je nad očakávania vľúdna a hladí na duši.
Zo Shirker’s sa presúvame do „Wild Swan“, krásneho futuretro podniku Thornbridge Brewery, kde si okrem ich skvelých pív môžeme dať aj pizzu. Napriek tomu, že ide o lokalitu v business centre Londýna, ktorá je cez víkend pomerne vymretá, sa podnik v podvečer dosť zaplnil. Je síce mladý, ale už právom legendárny.
Pivné inštitúcie
Ďalší deň sme na začiatok Bermondsey Beer Mile dorazili okolo desiatej, akurát keď kúsok odtiaľ bežali bežci londýnskeho maratónu. O pol druhej „all hell has broken loose“ a všetky podniky sa zaplavili ľuďmi. Ale asi menej než v sobotu, kedy podľa slov chlapíka z Bianca Road Brewing Company za večer obslúžili vyše tisíc ľudí.
Bermondsey Beer Mile je „voľné združenie podnikov“ umiestnených vo výklenkoch železničného mosta na východ od London Bridge. Nemali by ste ho vynechať, nech prídete kedykoľvek. Nedeľné popoludnie je pravdepodobne kľudnejšie než piatok alebo sobota večer, ale triezvych vás nedostanú a aj keby ste sa zastavili len v troch-štyroch ustanovizniach, prídete si na svoje.
Bianca Brewing Company otvárali ako prví okolo jedenástej. Boli veľmi milí, ústretoví a ich pivá skvelé. Mali sme dve hazy pivá a dva kyseláče. Všetko super, pričom „Juicy“ bolo trošku lepšie ako „hazy“.
Anspach & Hobday je inštitúcia. Ich pivá nájdete naprieč Londýnom a viaceré podniky u nich varia pivo pod svojou značkou. Ich Porter je aktuálne Ten Londýnsky Porter a nemôžete si ho nechať ujsť.
Našou ďalšou zastávkou vzdialenou asi 17,5 m od predošlej je The Barrel Project, kde si dávame NEIPA a iné juicy luxusnosti. Tri vzorky a ani jedna mimo.
Southwark Brewing ponúka tradičnejšie štýly, čo pre mňa znamená dokonalý záver súkromného pivného festivalu. Trojica pív bola servírovaná v ideálnych pohároch a jeden som si veru musel kúpiť.
Ak ma pamäť neklame, za 3,5 h sme ochutnali 13 rozličných, vynikajúcich pív na ulici, kde celok je viac než súčet jednotlivých častí. A to je recept na úspech: byť súčasťou niečoho väčšieho.
Ani jeden z podnikov, ktoré sme navštívili, by sám osebe neprežil a mal len malý zmysel. Spolu na tomto mieste stvorili lokalitu hodnú návštevy. Vzájomne sa podporujú a zo svojej blízkosti výrazne profitujú.
Miesto, kde sa cítime dobre
Cestu končíme v The George, lebo tam majú pečenú kapustu a bez nej sa návšteva Londýna nepočíta. The meat pie was to die for too.
The George môže mať charakteristiky turistickej pasce, ale množstvo miestnych naznačuje, že je oveľa viac než len to. Pre nás to je miesto, kde sa nedá stúpiť vedľa. Do turistickej pasce prídete raz a potom už nikdy.
The George je pre nás miesto v centre Londýna, kde sa jednoducho cítime dobre a kde to dlhodobo funguje. A pod „dlhodobo“ máme na mysli „stáročia“.
22-tisíc krokov, 14 km a ešte mi ani nedovolili hádzať sekerou.
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
Prečítajte si aj
