by 
How Beer Saved the World. Industrial Revelations – Bread and Beer. Make Mine a Pint. Roll Out the Barrel. American Brew. Beer Wars. Beer – an Insider’s Guide. The Beer Hunter. The Hairy Bikers – Pubs that built Britain. Story of Beer. Drinking Buddies. Adéla ještě nevečeřela. Strange Brew. Micropub – the New Local. The beer Jesus from America. Beerland.
Hlavne Beerland.
Ale poporiadku.
Mám veľa populárno-náučných filmov o pive a tiež zopár filmov, kde pivo hrá významnú vedľajšiu rolu. Jeden z nich ma dokonca inšpiroval postaviť si vlastný pivovar. Tie filmy majú spoločnú vášeň, humor, nadhľad, srdečnosť, nostalgiu a radosť zo života.
Film ako časová konzerva
Filmy predstavujú aj časovú konzervu, ktorú si môžeme otvoriť, keď sa nám zachce. Vidíme aké to bolo a môžeme porovnať aké to je teraz. V jednej z epizód Beerhuntera z roku 1989 nás Michael Jackson zavedie do Anchor Brewing a my vidíme, ako Fritz Maytag berie svojich zamestnancov na exkurziu k pestovateľom sladu.
Nuž, môj posledný Anchor Steam si pamätám a nič nenasvedčuje tomu, že ešte nejaký niekedy bude. Aj film Beer Wars z roku 2009 je priamočiary love-letter americkému craftbeer. Väčšina protagonistov je však už v súčasnosti v dôchodkovom veku, mnohí majú za sebou predaje a spájania sa a vrátiť sa do tej doby, ak sme ju nezažili, je nemožné.
Beerland z roku 2012 je podobný love-letter, odohráva sa však v oveľa menej dramatickom a nám oveľa bližšom prostredí Nemecka. Začína nie práve najpodarenejšou návštevou Oktoberfestu, kam v Nemecku dlhodobo žijúci americký filmár Matt Sweetwood bez predošlej rezervácie vzal svojich rodičov. Po určitých peripetiách sa im podarí dať si pivo a tak začína Mattova objavná cesta za pivnou kultúrou.
Výsledkom je pomalý, zábavný, vynikajúco nafilmovaný osobný dokument, plný rozhýbaných obrázkov čo poznáme z plechových retro cedulí či magnetiek. Vidíme postavy, pre ktoré je pivo, jeho história, suroviny a výroba podstatnou súčasťou života.
Ukazuje tiež na dôvod, prečo v Nemecku bola craftbeer revolúcia skôr vlažná, ak si ju niekto vôbec všimol. Dôvodom sú stovky a stovky pivovarov ktoré varia skvelé lokálne pivá za neuveriteľné ceny – pivo v obchode bežne stojí euro. O vlažnom prijatí by vedel svoje rozprávať Greg Koch (ex Stone Brewing), o ktorom Matt Sweetwood tiež natočil krásny dokument Beer Jesus from America.
Sladovňa Weyermann
Beerland nás inšpiroval k tohoročnej návšteve Franska, aby sme si na vlastnej koži zažili niečo z neho, kým na to ostalo trochu času.
Náš výlet začína, ako inak, v Bambergu. Cieľom je prehliadka sladovne Weyermann, ktorú by si žiaden pivný pútnik nemal nechať ujsť. Komentované prehliadky sú však len raz do týždňa v jeden termín, vyžaduje to teda trochu plánovania.
Počas prehliadky nie je dovolené fotografovať, čo nie je zase až taký problém, nakoľko na svojom webe majú fotiek až-až, vrátane virtuálnej prehliadky. Vôňu sladu a vibrácie pražiacich bubnov však fotka nenahradí.
Naživo vám ukážu presne to, čo vo virtuálnej prehliadke, plus laboratórium umiestnené vo vile, ktorá je súčasťou komplexu a ešte donedávna v nej bývali majitelia sladovne. Že sa jedná o rodinný podnik môžete poznať aj podľa v komplexe postaveného bazéna.
Sladovňa začala skromne ako jeden bubon na praženie sladu ako náhražky kávy. V súčasnosti má Weyermann 200 zamestnancov a historický komplex pamiatkovo chránených budov je vyhradený len pre malú časť produkcie špeciálnych sladov, silá v ňom majú kapacitu na dva dni výroby.
Okrem tejto historickej sladovne majú viacero výrobných závodov, veľké logistické centrum, krásne zákaznícke centrum a plesovú sálu, ktorá sa využíva len dva dni v roku. V zákazníckom centre si môžete kúpiť suveníry od výmyslu sveta a jeho súčasťou je aj slušne zásobená pivotéka s peckami od Mikkelera, Pohjala či Stone.
Cez cestu sa nachádza pilotný pivovar, kde pracujú asi najšťastnejší sládkovia na svete. Môžu si variť čo sa im zachce a experimentovať do zbláznenia. V logistickom centre, postavenom na mieste bývalých ovocných sadov, je na stene obrovská mapa sveta so špendlíkmi označujúcimi buď pivovary alebo distribútorov sladu.
Súčasťou sladovne je aj druhý najväčší pivovar v Bambergu (90hl). Pivo z neho nie je k dispozícii, varia v ňom sladové extrakty a jeden z kľúčových produktov sladovne – prírodné sladové farbivo Sinamar, ktoré si v malých fľaškách môžete kúpiť v zákazníckom centre. Tam tiež prehliadka končí ochutnávkou pív z experimentálneho pivovaru. Ak vám nejaké chutí, na webstránke sa dá nájsť recept.
Bamberg
Bamberg je živý dôkaz, že pivo hrá v živote Nemcov podstatnú rolu. V meste v súčasnosti funguje 14 pivovarov a v okolí ďalších 70, čo je oveľa menej než v minulosti. Medzi rokmi 1950-2019 fungovalo v Bambergu a okolí 231 pivovarov.
Pod mestom je 15 kilometrov katakomb, kedysi používaných na ležanie piva a nie až tak dávno ako letecké kryty. Centrum mesta pripomína Benátky a rovnako je plné turistických pascí a hotelov.
Ak si zaplatíte turistického sprievodcu, môžete sa dozvedieť prečo je stále možné si do biergarten doniesť vlastné jedlo, čo to bola pivná vojna, či aký je pôvod slovného spojenia „mať smolu“ (občas sa pivovarská smola z vnútra sudu odlomila a dostala sa do pohára).
Dozviete sa tiež, že nie každý pivovar varil vždy úžasné pivo a že si pivovar Klosterbräu v minulosti vyslúžil žartovnú prezývku Klo-bräu.
Schlenkerla
Najväčšia turistická pasca je samozrejme Schlenkerla, svojou vychytenosťou a lokálnou špecialitou nie nepodobná pražským U Fleků. Podnik Schlenkerla dostal svoje meno po chlapíkovi, čo po úraze nôh chodil tackavo a máchal okolo seba rukami.
Tu sa podáva najmä rovnomenné legendárne nadymené tmavé pivo z pivovaru Heller. Napriek tomu, že je v podniku v kuse narvané, na pivo aj jedlo sme čakali len chvíľku. Obsluha je vskutku veľmi rýchla a jedlo aj pivo fantastické.
Snáď dokonca lepšie než ich legendárny tmavý nadymovaný Märzen bol ich Kräusen, teda polotmavé pivo zrejúce v katakombách a pred čapovaním krúžkované čerstvým kvasiacim Märzenom.
Koncept „pivných štýlov“ v Bavorsku je iný, než sme zvyknutí. V zásade sú k dispozícii „Keller“, „Weizen“, „Pils“, „Helles“, polotmavé a ich vzájomné hybridy, občas s prívlastkom „ungespundetes“, čo znamená, že pri ležaní nebol ležiacky sud „zašpuntovaný“ a pivo je teda menej nasýtené.
Neskôr som sa dozvedel, že franské pivá sú pôvodne len spodne kvasené polotmavé až tmavé a že zvyšok je pre turistov.
Dôležité je nevynechať Franské múzeum pivovarníctva. Je plné historických artefaktov, funkčných aj menej funkčných modelov a exponátov pokrývajúcich celý proces výroby. Ja som doteraz nevidel rozsiahlejšiu zbierku.
Franské Švajčiarsko
Zažiť skutočnú pivnú kultúru môžete aj mimo mesto. Franské Švajčiarsko je domovom vyše 70-tich rodinných pivovarov, mnohých s niekoľkostoročnou históriou.
Lokálne vlády vynakladajú značné úsilie na propagáciu pivného turizmu a turistických trás. Na webstránke Franského Švajčiarska nájdete niekoľko pivných trekov dlhých od 14 do 31 kilometrov. Jeden z nich sme, inšpirovaní filmom Beerland, absolvovali aj my.
Obec Aufseß je so svojimi štyrmi pivovarmi na 1200 obyvateľov, roztrúsených po šiestich usadlostiach, držiteľom svetového rekordu v počte pivovarov na obyvateľa. Každý pivovar čapuje svoje pivo vo vlastnom pivovarskom hostinci, kde je možné sa najesť aj ubytovať.
Výrobu piva na svojej ceste pravdepodobne neuvidíte, no z fotografií je hneď jasné, že sa nejedná o malé reštauračné pivovary. Cesta je veľmi dobre značená a ak chcete, dostanete turistický preukaz na zber razítok z navštívených pivovarov. Na konci cesty vám vytlačia personifikovaný diplom.
Braugasthof Rothenbach
Optimálne je pravdepodobne začať v najväčšom a najmodernejšom zo štvorice hostincov: Braugasthof Rothenbach, ktorý patrí k pivovaru Aufsesser. Otvára skôr než ostatné, takže keď v ňom začnete, do ďalšieho dorazíte akurát včas na začiatok otváracích hodín.
Aufsesser má veľký výber vlastných pív, ktoré si môžete odniesť vo fľašiach so sebou a tiež fantastickú kuchyňu. Tú sme však ocenili najmä keď sme našu púť ukončovali. Po úvodnom malom červenom pive s krásnou jemne ovocnou arómou a obstaraní si turistického preukazu sme sa vydali na päť kilometrov pešiu túru krásnou prírodou do Sachsendorfu.
Putovali sme idylickou krajinou v miernom daždi, čo asi odradilo turistov na inak frekventovanej trase. Aj tak sme stretli niekoľko skupiniek rôznych národností, ktoré mali na ten deň rovnaký program.
Zaujímavosťou na ceste sú lavičky, kde si môžete oddýchnuť a pri nich smetné koše, na ktorých sú primontované plastové prepravky na pivné fľaše. Pri jednom dome sme dokonca našli samoobsluhu na nákup vajec. Pred domom bola v skrini chladnička s vajciami a pokladnička, kam ste mali vhodiť peniaze.
Stadter
Sachsendorf bol pravý cieľ našej cesty. Sem som sa túžil dostať už od kedy som videl film Beerland. V Sachsendorfe sa nachádza rodinný pivovar Stadter a tiež rovnomenný hostinec.
Pivovar je v rukách jednej rodiny už od roku 1884 keď sa rozpredávali panské majetky. So svojou 40-hektolitrovou (štyridsať, dobre čítate) varňou je najmenší zo štvorice a varia jediné pivo. Ich polotmavý, rubínovo zafarbený, príjemne horký a krásne voňavý Landbier je bez diskusie to najlepšie pivo v okolí. Kuchyňa je jednoduchá, ponúkajú len asi dve jedlá. Polovička ocenila čaj podávaný v správnej veľkosti, konečne lacnejší než pivo. Ja som si dal klobásu.
Ak by ste toto miesto chceli navštíviť, asi by ste sa mali poponáhľať. Pivo varia manželia Gundi a Martin Schusterovci. Martin má 78 rokov a jeho manželka Gundi 73. Učiteľ Martin sa podľa jeho vlastných slov z filmu Beerland priženil do rodiny pivovarníka Stadtera aby mohol piť pivo.
Keď svokor už pre chorobu nevládal, Martin zavesil učiteľovanie na klinec a začal podľa rodinného receptu variť. Pivovar ako jediný zo štvorice nebol modernizovaný. Varňa má stále ohrev na drevo, na chladenie sa používa stok (taká veľká plytká vaňa), ležiacke tanky sú horizontálne.
V hostinci panuje srdečná atmosféra a keď sme sa sem vrátili aj na konci nášho výletu, podarilo sa mi chvíľu posedieť aj s aktuálnym nájomcom hostinca Jensom.
Manželia Schusterovci hľadali po smrti posledného nájomcu v roku 2017 dlho niekoho, kto by vedel podnik prevádzkovať, nemal nerealistické očakávania, nečapoval pokútne cudzie pivo a bol by zadobre s celou usadlosťou.
Naveľa sa im v apríli 2017 podarilo získať skúsených prevádzkárov Kathrin a Jensa. Obaja sa do hostinca zamilovali a boli v ňom šťastní. Žiaľ, obmedzenia počas Covidu priviedli do finančnej tiesne ako hostinec, tak i pivovar.
V decembri 2021 Kathrin vo veku 57 rokov skolabovala a na následky Covidu zomrela Jensovi v náručí. Jens prevádzkuje hostinec naďalej. Matt Sweetwood venoval pivovaru a hostincu Stadter vo svojom filme celých 9 minút a na týchto 9 minút slávy sa intenzívne spomína. V hostinci sa nachádzajú zarámované novinové články informujúce o filme, ako aj množstvo rodinných fotografií zobrazujúcich pivovar a ľudí okolo neho.
Reichhold
Zo Sachsendorfu nás lesná a poľná cesta vedie do pivovarského hostinca Reichhold. Tu je obsluha o poznanie menej srdečná než v ostatných troch podnikoch. Kuchyňa nefungovala, mali len koláče, bol som vďačný za tú klobásu, ktorú som mal pred piatimi kilometrami.
Pivá som ochutnal tri. Lager mal nepríjemnú kovovú pachuť, tmavé pivo bolo typicky menej tmavé a chutilo príjemne ovocne, Zwickel bol skvelý. Tu už modernizáciu bolo vidno aj na pisoároch s obrazovkami, na ktorých bežali reklamy. Pri stole štamgasti hrali karty ale zvyšok podniku pôsobil vcelku chladným dojmom.
Kathi-Bräu
Kathi-Bräu v Heckenhofe má na výčape dve polotmavo-tmavé pivá. Jedno je klasický polotmavý ležiak, veľmi čistý a piteľný. Druhý ležiak bol ľahší, nízkoalkoholický, ideálny na leto. Kuchyňa ponúka jednoduché jedlá.
Ochutnali sme vynikajúcu hustú gulášovú polievku. Nakladaný romadur (Romadur mit Musik) som oželel v prospech poriadneho jedla na našej poslednej zastávke, čo sa ukázalo ako vynikajúci nápad.
Túru sme zakončili po 10 hodinách tam, kde sme ju začali: v hostinci Rothenbach v Aufseße. Vyhladovaní sme boli zrelí na poriadne jedlo a turistický komfort v teple a svetle. Rothenbach má novú vysokokapacitnú kuchyňu a skutočne vedia variť.
Dali sme si fantastickú kuriatkovú polievku a bravčovú panenku na kuriatkach, ktorú by mali zakázať, bola ako z iného sveta. Konečne som mal možnosť ochutnať aj ich ďalšie pivá. Všetky boli bezchybné a najlepšie, ktoré robia je Weizen. Vždy v Bavorsku hľadám Weizen a málokedy som sklamaný, no toto bol najlepší Weizen aký som v živote pil.
Bol čerstvučký, mal všetky charakteristiky dokonalého Weizenu, fliaš sme si nabrali plnú autochladničku. Odovzdali sme naše turistické pasy s razítkami a pri odchode nám vystavili diplomy za absolvovanie tohoto nádherného treku.
Nie sú to pasce
Zo všetkých pív vo všetkých pivovaroch po ceste bolo jasné, že ho varia s veľkou remeselnou zručnosťou a vďaka mnohým rokom praxe bez „vád“ a úletov. Žiadna hipsterčina, žiadne veľké experimenty (teda okrem Reichholdu, kde vyrábajú už aj nealko nápoje).
Podniky sú pre turistov, no nie sú to turistické pasce. Na túru sa vyberú len tí, ktorým nevadí viackilometrový presun medzi jednotlivými zastávkami a chcú si užiť príjemnú prechádzku nádhernou prírodou.
Bonusovým zážitkom celého výletu bola návšteva zámku Greifenstein. Ten je v súkromných rukách, ale časť zámku sprístupnili na prehliadky či svadby. Štvorčlenná rodina sa v súčasnosti tlačí v zhruba 40-tich miestnostiach.
Hradný pán, ktorý nás sprevádzal, je veľmi zábavný a vtipný. Vidieť, že si užíva keď môže turistom ukazovať hradnú zbierku historických zbraní (naozaj impozantná), knižnicu či ručne vyrezávaný nábytok nesmiernej hodnoty. Tu sa taktiež nesmie fotografovať, no môžete si zakúpiť sprievodné materiály, na ktorých tie najpodstatnejšie pamätihodnosti uvidíte.
Môžete si tiež zakúpiť kuchársku knihu obsahujúcu staré recepty z historických kníh nájdených na zámku. Najznámejší člen rodiny bol Claus Schenk von Stauffenberg, strojca atentátu na Hitlera.
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
Prečítajte si aj
