Zakladateľ Živého piva: Pivovary aj podniky čakajú ťažké časy

Žive pivo - tím — Ján Staškovič (vľavo) s kolegami Romanom (v strede) a Ferom (vpravo).

Pred pár dňami šokoval. Pivný e-shop Živé pivo z dňa na deň skončil. Jeho zakladateľ Ján Staškovič v emotívnej rozlúčke vysvetlil, kde bol hlavný problém. S odstupom pár dní rozhodnutie nemení. „Už by sa musel stať zázrak, aby projekt Živé pivo pokračoval,“ hovorí pre portál oPive.sk. Porozprávali sme sa s ním o konci e-shopu aj o situácii na pivovarníckej scéne.

Pred pár dňami si ohlásil koniec projektu Živé pivo. Ako to vnímaš s odstupom času?

Nuž, bolí to a stále neviem, ako to všetko dopadne. Keď niečo vytvoríte, staráte sa o to a venujete tomu všetok čas a schopnosti, potom takýto projekt je ako vaše dieťa. Stále mám dojem, že som prišiel o svoje dieťa. Neviem sa s tým vyrovnať, avšak viem, že som urobil všetko pre to, aby k tomuto rozhodnutiu nemuselo dôjsť.

Čo k tomu viedlo?

S chalanmi v tíme sme stále riešili množstvo vecí. Podnikanie s pivom nie je diaľnica, po ktorej idete 130 kilometrov z hodinu a nemáte starosť. Ide sa náročnými cestičkami, často v lese, kde vás môže kadečo prekvapiť. Hľadáte správnu cestu, častokrát zablúdite na neznámu poľnú cestu alebo sa dostanete do slepej uličky, z ktorej treba rýchlo von a ísť ďalej.

Ak sa aj niečo zadarí, tak chvíľu idete po diaľnici a potom zrazu opäť príde niečo ďalšie, čo vás z tej diaľnice vyvedie. Na konci sa môžete však dostať aj do tunela, kde sa stratíte. To je náš prípad.

Aké boli reakcie okolia či pivovarníkov?

Musím uznať, že reakcie okolia nás príjemne prekvapili, vo väčšine prípadov pozitívne. Slzy smútku neobišli ani nás, ani niektorých našich nadšencov a priateľov. Všetci vyjadrili obrovskú vďaku za to, čo sme pre trh s remeselným pivom robili a dokonca niekoľko zákazníkov bolo ochotných bezodplatne prispieť v trojcifernej sume na udržanie našej činnosti, čo si veľmi vážime.

Zo všetkých komentárov by som to zhrnul asi tak, že všetky boli pozitívne a naši zákazníci by uvítali, ak by prišiel niekto, kto po nás prevezme štafetu či už s e-shopom, alebo s Pivotékou v Trnave.

Čo s nimi bude?

Obidve „entity“ sú na predaj. Samotná pivotéka je v novembri stále na mieste a dá sa ísť obhliadnuť, viem poskytnúť poradenstvo a všetko potrebné. E-shop vieme predať samostatne alebo aj s blogom, na doméne zivepivo.sk alebo aj na craftbeer.sk Na samotnom predaji nezarobíme, ale aspoň čiastočne by sme si znížili straty. Je to dobrá príležitosť či už pre nejaký pivovar alebo pre nejakého distribútora či craftbeer podnik.

Spravil by si dnes v projekte niečo inak?

Ja som človek, ktorý každú chvíľu myslí na to, čo by spravil inak, pretože každý problém má minimálne dve riešenia. Určite aj v projekte Živé Pivo sa dalo viac veci robiť inak. Prvá zásadná vec, ktorá mi vŕta hlavou je to, že som sa počas dlhej doby nevenoval len tomuto projektu. Vždy som to robil popri inom riadnom zamestnaní a potom zákonite človeku ubúda čas a energia na to, aby robil všetky veci na 100 percent.

Ak k tomu prirátame aj rodinu, tri deti, každý má nejakú svoju kapacitu a ja som si na plecia vždy naložil viac než bolo normálne. V podnikaní sme mali viac plánov, ktorými sme chceli docieliť postupnú optimalizáciu ale na všetko treba správny čas. Nič sa nedá hneď, nič sa nedá na 100 percent správne odhadnúť a tento rok je tak nestabilný, že to všetko platí 10-násobne.

Vieš to posúdiť z prvej ruky. Prečo sa slovenské remeselné pivo nepredáva tak, ako by mohlo?

V prvom rade by som chcel vyzvať slovenského spotrebiteľa, aby v týchto ťažkých časoch podľa svojich možností podporil produkciu slovenských remeselných pivovarov. Nech si nájde každý akúkoľvek cestu ako sa ku slovenskému pivu dostať. Či už osobný odber, miestne rozvozy pivovarov či podnikov alebo celoslovenských e-shopov.

Možností je stále dosť. Naozaj, každý jeden pivovar to potrebuje, nech na prvý pohľad pôsobí akokoľvek silno a sebavedomo. Všetkých čakajú ťažké chvíle a nerád by som čítal správy o ukončení činnosti čo i len jedného pivovaru alebo podniku. Viem si predstaviť ako veľa práce bolo za každým jedným projektom, bez ohľadu na to, ako dobrí a úspešní boli či sú.

Ale vráťme sa k otázke. Kde je problém?

Pivo je nielen prémiový, ale hlavne zložitý produkt. O pive treba niečo vedieť, aby si získalo svoju hodnotu. Na Slovensku okrem výrobcov piva nie je veľmi veľa ľudí, ktorí dokážu pivo správne hodnotiť po technickej stránke. Mnohí s ním majú skúsenosti, ale objektívne ho vyhodnotiť napr. podľa BJCP alebo iných spôsobov, nedokáže každý.

Teda je potrebná oveľa väčšia edukácia a skúsenosť spotrebiteľa. Je treba brať pivo také ako je. To, že pivo v hodnotení získa menej, neznamená, že je zlé alebo že nie je pitné. Mnohokrát je stále oveľa lepšie ako bežné pivo v supermarkete. Tento fakt treba prijať a podľa slabšieho hodnotenia to dané remeselné pivo neodsudzovať.

Asi je na mieste aj otázka akéhosi marketingu a výchovy zákazníka?

Keď hovorím o lepšom marketingu, tak nemyslím len vysvetlenie, aký je príbeh piva a jeho názov a pod., ale myslím hlavne to, prečo chutí tak ako chutí. Aké sú tam chmele, slady, aké boli špecifiká výroby, surovín a pod. Vtedy si aj náročný zákazník bude viac vážiť to pivo, aj keď mu až tak nesadne.

Tu sa dostávame aj k samotnému problému pivných štýlov. Tých je obrovský počet a nie každý dokáže všetkým sadnúť. Preto aj v tomto ohľade je potrebná silnejšia edukácia. Aby si zákazník pred kúpou piva nevytvoril zlé očakávanie. Ak to pivo má byť slané, tak nech to viem vopred. Ak to pivo má byť bohato chmelené, nech to viem vopred.

Je ponuka zo strany slovenských pivovarov dostatočná?

Pre udržanie dostatočne širokej ponuky v e-shope či v pivotéke je ponuka dostačujúca, avšak chcem podotknúť fakt, že stále je množstvo pivovarov, ktorí nerobia celoslovenský veľkoobchodný rozvoz a zatiaľ fungujú v regionálnom režime. Niektorým to stačí, vychádza to istotne aj z vlastných ekonomických predpokladov a u niektorých to je škoda, lebo o ich pivo je určite väčší záujem. Tam sa však musí vyvážiť viacero faktorov a vo finále to hodnotím ako mierne poddimenzované, ale postačujúce. Čo sa týka ponuky pív a ich cien, určite je priestor na to, aby sa trh zastabilizoval a posunul niekde ďalej.

Čiže problém je distribúcia.

Ak chcem do pivotéky veľký výber českého piva, nájdem minimálne troch distribútorov, od ktorých vyskladám aj ponuku 200 a viac pív. Ak však chcem slovenské pivo, musím nakupovať zväčša napriamo a teda celý proces je oveľa náročnejší. Uvítal by som, aby na Slovensku vznikol jeden dobrý celoslovenský distribútor, ktorý by sa sústredil výrazne na slovenské pivo.

Čím si vysvetľuješ, že ľudia radšej kupujú české pivo?

České pivo je podľa mňa vynikajúce a často veľmi porovnateľné s tým slovenským. Ak by sme išli slepým testom, nedokážem si trúfnuť na 100 percent odhadnúť, ako by tento súboj skončil. Mnohí sa možno pýtajú, prečo sa náš projekt volal Živé Pivo. V tomto kontexte by som teda rád podotkol, že kvalita piva je živá. Je premenlivá. Vyvíja sa v čase a aj ten istý recept nemusí stále chutiť rovnako. Preto aj kvalita a spotrebiteľské cítenie toho istého piva kolíše. Ono platí aj „100 pív, 100 názorov“.

Máš pre slovenské pivovary nejaký odkaz?

V prvom rade obrovské ďakujem. Bola to „jízda“. Spoznal som mnohých ich predstaviteľov osobne, u viacerých som bol aj na osobnej návšteve v pivovare a ostávam s nimi v kamarátskom vzťahu. Koniec koncov, boli to práve pivovary a distribútori, ktorí pomohli nášmu rozbehu. Viacerí mali aktívny záujem podporiť naše aktivity či už lepšou cenovou ponukou alebo výhradnou a lukratívnou ponukou piva. Nebudem spomínať konkrétne, no určite aj za to jedno veľké ďakujem.

A nejaká profesionálna rada?

Asi, že cesta k spotrebiteľovi nekončí predajom piva distribútorovi. Tá cesta je na konci až potom, čo nadšený konzument pivo vypije a je spokojný. Preto je dôležité to, aby každý pivovar dbal na celú túto cestu svojho piva od prípravy výroby, marketingu, predaja až po mlsný jazyk spotrebiteľa. Slovenský spotrebiteľ je právom náročný a často aj kritický.

Predsa len ide o prémiový produkt a má právo si za danú cenu vyžadovať 100-percentnú službu. A to potom nie je len o tom predajcovi, ktorý zodpovedá len za časť cesty piva k spotrebiteľovi. Je to aj na pivovare, ako pivo predstaví, ako o ňom komunikuje a ako prijíma spätnú väzbu a na základe nej sa neustále zlepšuje.

Končíš s pivom úplne, alebo si dáš prestávku a ešte o niečo sa pokúsiš?

To teraz neviem povedať. Teraz je potrebné sa dostať z krízy, otriasť sa a byť otvorený príležitostiam. Víno či tvrdé piť nebudem len preto, aby som zabudol na pivo 🙂 … Pivu ostávam verný. Ak sa niekto rozhodne po nás prebrať štafetu, veľmi rád mu pomôžem v začiatku. Rád fotím a píšem, možno sa budem venovať tomuto vo voľnom čase ako copywriter a robiť takéto PR služby pre craftbeer na Slovensku, prípadne pomáhať so školením zamestnancov podnikov a pivovarov. A popritom sa venovať svojim trom deťom a rodine.