Ako v Trnave predbehli dobu a zostali po nich len dlhy

Trnavu dnes fanúšikovia piva poznajú hlavne vďaka tamojšiemu pivovaru Sessler. Ak by ste však mesto navštívili 20 rokov dozadu, našli by ste v tomto krajskom meste až dvojicu pivovarov. A Sessler medzi nimi nebol. Okrem väčšieho pivovaru, ktorý niesol názov Horden, varil pivo aj menší hráč. Volal sa Barbakan a práve na jeho osud pozeráme v druhej časti seriálu Zaniknuté minipivovary.

Na dnešnú dobu veľký

Písal sa január 1996 a Slovensko vstupovalo do štvrtého roku samostatnosti. Situácia v krajine nebola ideálna. A platilo to aj o fungovaní ekonomiky. Divoké deväťdesiate roky však poskytovali mnoho príležitostí. Napríklad aj v pivovarníckom priemysle.

Treba povedať, že v roku 1996 ešte fungovali väčšie priemyselné pivovary napríklad v Rimavskej Sobote (Gemer), Košiciach (Cassovar), Bratislave (Stein) či Ilave (Ilavský pivovar). A nielen oni. Toto obdobie by sme mohli pokojne nazvať prvým boom malých remeselných pivovarov v modernej histórii Slovenska. Za pár rokov pribudlo na mapu takmer 20 malých pivovarov.

V čaše otvorenia Barbakanu sa vlastným pivom mohli pochváliť napríklad v Kračanoch, Dunajskej Strede, Hlohovci, Námestove, Komárne či Leviciach. Všetky spájal jeden spoločný a podstatný znak – všetky pivovary produkovali len ležiak, o vrchne kvasených pivách typu IPA či APA vtedy v našich končinách nikto nechyroval.

Podobnou cestou sa vydali aj v Trnave. Barbakan otvorili koncom roka 1995 a z dnešného pohľadu nešlo rozhodne o malý pivovar. Ročná kapacita pivovaru bola nastavená na 7 500 hektolitrov. Pre lepšie porovnanie, dnešné minipivovary majú ročnú kapacitu nastavenú v priemere na tisíc hektolitrov.

V ponuke klasika

Pivovar bol súčasťou hotelového komplexu, ktorý sídlil v meštianskom dome zo 19. storočia. Dvojodlažná piváreň mala kapacitu pre 194 sediacich hostí a v lete lákala aj na záhradku. Po dokončení reštaurácie sa kapacita vyšplhala na tristo miest.

Majiteľ pivovaru, spoločnosť MK Unipol, stavil na klasiku. V ponuke boli dve verzie svetlého (10° a 11,5°) a ďalšie dve tmavého ležiaku (11° a 13,5°). Hlavným lákadlom však bolo tzv. kvasinkové pivo. Denník Sme ho v roku 1996 predstavil nasledovne: „Vyrába aj nefiltrované kvasinkové pivo, bohaté na vitamín B, s pozitívnym vplyvom na zažívacie ústrojenstvo.“

Majiteľ pivovaru Milan Čunderlík hovoril, že nechcú konkurovať väčšiemu trnavskému pivovaru, chceli oživiť a doplniť pivný sortiment v meste. Okrem vlastného podniku dodávali aj ďalším prevádzkam v meste.

Neslávny koniec

Nápad variť pivo v tomto období nemali len v Trnave. V roku 1996 vznikli aj pivovary v Trenčíne (Prvý súkromný trenčiansky pivovar), Nýrovciach (Sanzol) či v Starej Ľubovni (Rodinný pivovar Unitriex). Ako sa ukázalo, neprišli do vhodnej doby. Ani jeden z nich neprežil ďalšie turbulentné roky.

Prelom tisícročia totiž priniesol na pivovarnícky trh drastickú čistku. Pomohlo k tomu aj výrazne zvýšenie spotrebných daní na pivo v roku 2003. To v kombinácii s poklesom kúpyschopnosti obyvateľstva, vysokou konkurenciou aj ďalšími faktormi spôsobilo zatváranie pivovarov.

Rok 2003 neprežil ani pivovar Barbakan. Jeho majiteľ skončil v konkurze v polovici roka 2002. Čo sa podpísalo pod ekonomické problémy a dlhy, nie je jasné. Meno Barbakan nesie dodnes trnavský hotel. S pôvodným majiteľom však nemá nič spoločné.

Pivovarnícku technológiu z Barbakanu kúpil pivovar Sessler. Neslávne skončila spoločnosť MK Unipol. V roku 2009 súd skonštatoval, že nemá takmer žiadny majetok. „Majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu,“ vyhlásil Krajský súd.

Trnavčania išli do varenia piva vo veľkom, ale kto vie, či by im pomohla menšia varňa. A možno len prebehli dobu. Každopádne veľkú stopu v slovenskej pivovarníckej histórii nezanechali.

Dočítali ste druhý diel seriálu Zaniknuté minipivovary. V ňom sa budeme snažiť prinášať príbehy malých pivovarov, ktoré už na pivnej mape Slovenska nenájdete. Niektoré boli úspešnejšie, iné menej.