Trnavu dnes fanúšikovia piva poznajú hlavne vďaka tamojšiemu pivovaru Sessler. Ak by ste však mesto navštívili 20 rokov dozadu, našli by ste v tomto krajskom meste až dvojicu pivovarov. A Sessler medzi nimi nebol. Okrem väčšieho pivovaru, ktorý niesol názov Horden, varil pivo aj menší hráč. Volal sa Barbakan a práve na jeho osud pozeráme v druhej časti seriálu Zaniknuté minipivovary.
Na dnešnú dobu veľký
Písal sa január 1996 a Slovensko vstupovalo do štvrtého roku samostatnosti. Situácia v krajine nebola ideálna. A platilo to aj o fungovaní ekonomiky. Divoké deväťdesiate roky však poskytovali mnoho príležitostí. Napríklad aj v pivovarníckom priemysle.
Treba povedať, že v roku 1996 ešte fungovali väčšie priemyselné pivovary napríklad v Rimavskej Sobote (Gemer), Košiciach (Cassovar), Bratislave (Stein) či Ilave (Ilavský pivovar). A nielen oni. Toto obdobie by sme mohli pokojne nazvať prvým boom malých remeselných pivovarov v modernej histórii Slovenska. Za pár rokov pribudlo na mapu takmer 20 malých pivovarov.
V čaše otvorenia Barbakanu sa vlastným pivom mohli pochváliť napríklad v Kračanoch, Dunajskej Strede, Hlohovci, Námestove, Komárne či Leviciach. Všetky spájal jeden spoločný a podstatný znak – všetky pivovary produkovali len ležiak, o vrchne kvasených pivách typu IPA či APA vtedy v našich končinách nikto nechyroval.
Podobnou cestou sa vydali aj v Trnave. Barbakan otvorili koncom roka 1995 a z dnešného pohľadu nešlo rozhodne o malý pivovar. Ročná kapacita pivovaru bola nastavená na 7 500 hektolitrov. Pre lepšie porovnanie, dnešné minipivovary majú ročnú kapacitu nastavenú v priemere na tisíc hektolitrov.
V ponuke klasika
Pivovar bol súčasťou hotelového komplexu, ktorý sídlil v meštianskom dome zo 19. storočia. Dvojodlažná piváreň mala kapacitu pre 194 sediacich hostí a v lete lákala aj na záhradku. Po dokončení reštaurácie sa kapacita vyšplhala na tristo miest.
Majiteľ pivovaru, spoločnosť MK Unipol, stavil na klasiku. V ponuke boli dve verzie svetlého (10° a 11,5°) a ďalšie dve tmavého ležiaku (11° a 13,5°). Hlavným lákadlom však bolo tzv. kvasinkové pivo. Denník Sme ho v roku 1996 predstavil nasledovne: „Vyrába aj nefiltrované kvasinkové pivo, bohaté na vitamín B, s pozitívnym vplyvom na zažívacie ústrojenstvo.“
Majiteľ pivovaru Milan Čunderlík hovoril, že nechcú konkurovať väčšiemu trnavskému pivovaru, chceli oživiť a doplniť pivný sortiment v meste. Okrem vlastného podniku dodávali aj ďalším prevádzkam v meste.
Neslávny koniec
Nápad variť pivo v tomto období nemali len v Trnave. V roku 1996 vznikli aj pivovary v Trenčíne (Prvý súkromný trenčiansky pivovar), Nýrovciach (Sanzol) či v Starej Ľubovni (Rodinný pivovar Unitriex). Ako sa ukázalo, neprišli do vhodnej doby. Ani jeden z nich neprežil ďalšie turbulentné roky.
Prelom tisícročia totiž priniesol na pivovarnícky trh drastickú čistku. Pomohlo k tomu aj výrazne zvýšenie spotrebných daní na pivo v roku 2003. To v kombinácii s poklesom kúpyschopnosti obyvateľstva, vysokou konkurenciou aj ďalšími faktormi spôsobilo zatváranie pivovarov.
Rok 2003 neprežil ani pivovar Barbakan. Jeho majiteľ skončil v konkurze v polovici roka 2002. Čo sa podpísalo pod ekonomické problémy a dlhy, nie je jasné. Meno Barbakan nesie dodnes trnavský hotel. S pôvodným majiteľom však nemá nič spoločné.
Pivovarnícku technológiu z Barbakanu kúpil pivovar Sessler. Neslávne skončila spoločnosť MK Unipol. V roku 2009 súd skonštatoval, že nemá takmer žiadny majetok. „Majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmeny správcu,“ vyhlásil Krajský súd.
Trnavčania išli do varenia piva vo veľkom, ale kto vie, či by im pomohla menšia varňa. A možno len prebehli dobu. Každopádne veľkú stopu v slovenskej pivovarníckej histórii nezanechali.
Dočítali ste druhý diel seriálu Zaniknuté minipivovary. V ňom sa budeme snažiť prinášať príbehy malých pivovarov, ktoré už na pivnej mape Slovenska nenájdete. Niektoré boli úspešnejšie, iné menej.
Prečítajte si aj
Ako Slováci zaujali „Guinessom“, no zostali po nich len dlhy
Snímky: FB Hotel Barbakan, repkovatatiana z Pixabay.