by 
Viete si predstaviť, že by ste si dobré vychladené a načapované pivo nevychutnávali na terase či v tieni stromov? Dnes bežná súčasť letnej sezóny nevznikla len tak. Na jej začiatku stal zákaz, ktorý zmenil pivnú kultúru po celom svete.
Zákaz zhora
Na pivnej kultúre je zaujímavé to, že sa buduje dlhé stáročia a ovplyvňovali ju veci, ktoré dnes považujeme za nepredstaviteľné. Pre pochopenie niektorých súvislostí preto potrebujeme poznať historické kontexty.
Vráťme sa tak do 16. storočia a priblížme si súvislosti. V Bavorsku, ktoré môžeme považovať za tradičnú pivovarnícku baštu, riešia kompetentní pomerne časté požiare, ktoré spôsobujú ekonomické škody. Úradníci pátrajú po ich pôvodcoch a okrem iných označia aj pivovarníkov.
Keďže varenie piva sa nezaobišlo bez ohňa, zhora prichádza nariadenie, ktoré obmedzí varenia piva v teplých mesiacoch. V roku 1553 vydáva bavorský vojvodca Albrecht V. nariadenie, ktorým povoľuje varenie piva len od 29. septembra (sviatok sv. Michala) do 23. apríla (sviatok sv. Juraja).
Historické dokumenty hovoria o tom, že toto obmedzenie malo tiež zvýšiť kvalitu piva, keďže vyššie teploty nepriali kvaseniu piva.
Urobme to inak
Tento zákaz mal pre ďalší vývoj veľmi dôležitú úlohu. Ak chceli väčšie pivovary ponúkať pivo počas celého roka, museli vytvoriť vhodné skladovacie priestory. A tak začali vznikať hlboké pivné pivnice.
Zväčša boli budované pri riekach, keď v nich teplota bola udržiavaná aj vďaka dovezenému ľadu z jazier či ľadovcov. Systém sa postupne vylepšoval aj tým, že nad pivnicami boli vysádzané stromy, ktoré zabezpečili viac tieňa. Zväčša išlo o gaštany, ktoré nemali hlboké korene a neohrozovali tak stabilitu pivničných stropov.
Takáto kombinácia vytvorila akési „pivné oázy“. Majiteľom pivných pivníc stačilo vyložiť pod stromy stoličky a stoly a mohli jednoducho lákať na pivo priamo „od zdroja“. Kombinácia teplého počasia, tieňa a vychladeného piva stála pri zrode fenoménu vzniku tzv. Bierkeller a neskôr Biergarten.
Do sveta
Nie všetkých však nové „podniky“ potešili. Vznik pivných záhrad sa nepáčil majiteľom menších pivovarníckych hostincov. Tí sa začali sťažovať na to, že im berú zákazníkov. Na ich výhrady reagoval v roku 1812 bavorský kráľ Maximilián I. Jozef, ktorý vydal nariadenie, ktoré zakazovalo pivovarom v pivných záhradách predávať jedlo a iné nápoje okrem piva.
Pivovary na to reagovali svojsky. Zákazníkom umožnili, aby si do záhrady priniesli vlastné jedlo. Tento zákaz už dávno neplatí, v Bavorsku však dodnes nájdete podniky, ktoré vám umožnia konzumovať vlastné jedlo.
Ako ich rozoznáte? Ak má podnik prestieranie, vlastné jedlo je zakázané konzumovať. Ak však v podniku nájdete stôl bez obrusu, môžete tak urobiť. Musíte však použiť vlastný obrus.
Tzv. pivné záhrady sa v Bavorsku stali vyhľadávanými atrakciami, ktoré navštevovali celé rodiny a trávili v nich voľný čas. Stali sa akýmisi komunitnými centrami a ich popularita prerástla hranice Bavorska. Postupne sa rozšírili do celého Nemecka, Rakúska, ale aj za oceán.
S nemeckou migráciou v 19. storočí sa koncept pivných záhrad preniesol aj do Spojených štátov. V čase, keď Američania trávili večery v tmavých salónoch, Nemci priniesli svetlo, hudbu a rodinnú atmosféru.
Dodnes funguje napríklad podnik Scholz Garden v meste Austin v Texase. Je to najstaršia fungujúca pivná záhrada v v USA, keď bola založená v roku 1866.
Aj počas prohibície si zachovala komunitného ducha, prežila ako reštaurácia a dodnes láka na kombináciu živých koncertov, športových prenosov a piva pod stromami.
Do pohody
Pivné záhrady fungujú v Bavorsku dodnes. Medzi najznámejšie patrí podnik Augustiner-Keller v Mníchove, ktorý funguje od roku 1812 a dnes dokáže naraz prichýliť až päťtisíc hostí. Podobne legendárny je Hofbräuhaus, založený ešte v 16. storočí ako kráľovský pivovar a otvorený bol ešte v roku 1828.
Aj pivné záhrady výrazným spôsobom pomohli k tomu, že sa z piva stal fenomén a nápoj, ktorý ľudí spája. Dnes sa pivo bežne konzumuje vo vonkajších priestoroch. Porovnávať dnešné terasy s tradičnými pivnými záhradami je trocha odvážne, spoločné znaky však nájdeme. Sú to miesta pohody a trávenia voľných chvíľ.
Pivná záhrada je aj dnes miestom, kde sa na chvíľu zastaví čas. Kde sa neponáhľate, pivo tečie pomaly a rozhovory trvajú dlho do noci. A hoci sa zrodila zo zákazu, dnes je symbolom voľnosti a spoločenskej pohody.
| Terasy sú nenahraditeľné
Spojenie piva a terás je veľmi dôležitou súčasťou pivného priemyslu a budovania pivnej kultúry. Potvrdzuje to aj Michaela Hircova z oddelenia korporátnych záležitostí spoločnosti HEINEKEN Slovensko. „Pivné terasy sú, najmä v letných mesiacoch, mimoriadne dôležité, pretože predstavujú kľúčové miesto, kde sa naši zákazníci stretávajú a vychutnávajú si naše produkty v príjemnom prostredí. Z pohľadu pivovarov sú nenahraditeľné pre budovanie značky a udržiavanie priameho kontaktu so spotrebiteľom,“ hovorí. Poukazuje aj na ich ekonomický a spoločenský rozmer. „Terasy významne prispievajú k celkovým objemom predaja a sú dôležitým pilierom pre stabilitu a rast pivovarníckeho trhu. Vnímame ich ako neoddeliteľnú súčasť letnej sezóny a miesta, ktoré podporujú lokálnu komunitu a cestovný ruch,“ uzatvára.“ |
Uznajme si to, napriek tomu, že je pivo populárne, v porovnaní s takým vínom málo spoločensky uznávané. A je to škoda. Pivo je nápoj kráľovský a výnimočný. To, čo všetko sa ukrýva za pivom je pre mnohých neznáme. Aj preto sme sa rozhodli spustiť seriál Pivná akadémia. S podporou spoločnosti HEINEKEN Slovensko chceme každý mesiac priniesť zaujímavé čítanie, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o pive a v neposlednom rade zlepšiť pivnú kultúru.
Snímky: Wikimedia/Martin Falbisoner ,Wikimedia/Franzfoto, HEINEKEN Slovensko
