Európski pivovarníci čelia nepríjemnej realite, ktorú už nemožno prehliadať. Po období, keď sektor zvládol pandémiu, inflačné šoky aj geopolitické otrasy, sa ukazuje, že európsky pivný trh je v hlbokých ťažkostiach.
V červenom
Najnovšia správa European Beer Trends prináša jasné čísla: produkcia, spotreba aj export piva v Európskej únii dlhodobo klesajú a prvé dáta z roku 2025 naznačujú ešte horší vývoj ako v roku 2024.
Produkcia piva sa znížila z 367 miliónov hektolitrov v roku 2019 na 345 miliónov v roku 2024, pričom spotreba zostáva naďalej pod úrovňami spred pandémie. V roku 2024 sa síce mierne stabilizovala, no v roku 2025 opäť klesá.
Export, ktorý bol roky hlavným motorom rastu a pomáhal vyrovnávať pokles domácej spotreby, druhý rok za sebou stráca dynamiku. Tento prepad zasahuje celé odvetvie – od pestovateľov chmeľu a jačmeňa cez logistiku až po malé podniky závislé od pivného turizmu.
Za zhoršujúcimi sa číslami stojí podľa Julie Leferman, generálnej sekretárky The Brewers of Europe, najmä hlboký pokles spotrebiteľskej dôvery. Ceny naprieč pivným hodnotovým reťazcom stúpajú – od energií až po suroviny – no ľudia míňajú menej, pretože si nie sú istí budúcnosťou. Pivo, ktoré je prirodzene spojené s atmosférou, pohostinstvom, oslavami a sociálnymi zážitkami, je tak zasiahnuté silnejšie než bežné potraviny.
Nechodíme do podnikov
Výrazne trpí najmä on-trade segment, teda spotreba v krčmách, baroch a reštauráciách. Pred pandémiou tvoril približne tretinu všetkého vypitého piva, dnes je to len okolo štvrtiny. Hoci ide o menší objem ako maloobchod, práve on-trade má najväčšiu ekonomickú pridanú hodnotu, zamestnáva stovky tisíc ľudí a tvorí srdce európskej pivnej kultúry. Jeho útlm má preto ďalekosiahle dôsledky.
Negatívny trend vidno aj v samotnej pivovarníckej štruktúre. Po rokoch stabilného rastu počtu pivovarov sa situácia zmenila. Aktuálne funguje v Európskej únii zhruba 9 700 pivovarov. Počty zatvorených pivovarov pritom začínajú prevyšovať nad tými, ktoré novo otvorili.
Jediným segmentom, ktorý rastie, zostáva nealkoholické pivo. Za posledných päť rokov vzrástol jeho objem približne o štvrtinu a dnes tvorí 7,5 percenta celkovej spotreby. Čoraz častejšie sa objavuje aj na výčape a ukazuje, že spotrebitelia hľadajú moderáciu a pivovary dokážu reagovať na meniace sa životné štýly a technologické možnosti.
V sektore však pretrváva napätá situácia. Náklady na suroviny, dopravu aj energie zostávajú vysoké a klimatické zmeny naďalej ohrozujú stabilitu poľnohospodárskych výnosov.
Širší rozmer piva
Pivovarníci preto apelujú na zodpovedné regulácie a varujú pred ďalšími legislatívnymi zásahmi, ktoré by mohli oslabený trh ešte viac poškodiť. Ako pripomínajú, mnohé pivovary sú už dnes lídrami v oblasti udržateľnosti – znižujú spotrebu vody, investujú do obnoviteľných zdrojov a prechádzajú na cirkulárne balenie.
Leferman zdôrazňuje, že pivo nie je len ďalší alkoholický produkt. Je súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva, podporuje malé podniky, tvorí pracovné miesta a prináša spoločenskú hodnotu cez množstvo kultúrnych a komunitných podujatí.
Oživenie európskej pivnej scény tak podľa nej závisí od posilnenia spotrebiteľskej dôvery, podpory malých prevádzok a stabilného regulačného prostredia. Isté je jedno, pivný svet spred pandémie sa už nevráti.
Európsky pivný sektor sa ocitol v náročnej situácii, no jeho budúcnosť nie je stratená. Ak sa podarí skombinovať inteligentnú politiku, stabilné podmienky a pokračujúce inovácie, môže európske pivo opäť rásť – s rešpektom k tradícii a so zodpovedným smerovaním do budúcnosti.


