by 
V piatok a sobotu sa na Námestí slobody v Bratislave uskutočnil ďalší ročník Festivalu Slovenskej pivnej korunky. Niekto povie, že ide o jeden z ďalších festivalov či podujatí, takto však nie je. Na festival treba pozerať z historického kontextu a musíme na ňom zdôrazniť jednu podstatnú myšlienku, ktorá hovorí pozitívne o stave slovenského pivovarníckeho sektoru.
Známa-neznáma história
Festival Slovenskej pivnej korunky by sa dal rozoberať z rôznych pohľadov. Od rekordnej ponuky slovenských pivovarov na jednom mieste, cez novú (a určite lepšiu) lokalitu, až po kvalitu jednotlivých zástupcov. My sa však chceme pozrieť na faktor spojenia a spájania.
Na začiatku si treba vysvetliť kontexty a súvislosti, ktoré pre bežného pivára nemusia byť až také známe. Časť pivárov sa na veľké slovenské pivovary pozerá s dešpektom. Časť im vyčíta optimalizáciu a zefektívňovanie produkcie, ktoré sa podpísalo pod redukciu pivovarov na Slovensku. Časti konzumentov nevyhovuje ich produkcia, ktorá v niektorých prípadoch necieli na náročného konzumenta.
Práve najväčšie slovenské pivovary si v minulosti vytvorili Slovenské združenie výrobcov piva a sladu. To, celkom logicky malo za cieľ vytvoriť platformu, ktorá by chránila ich záujmy a pomáhala propagácii slovenského piva (logicky produktov členov). Takto vznikla aj degustačná súťaž Slovenská pivná korunka.
Treba povedať, že súťaž nemala v prvých ročníkoch veľkú výpovednú hodnotu. Len pre lepšiu predstavu, do štvrtého ročníka súťaže v roku 2009 prihlásili pivovary 31 vzoriek. Organizátori pri oznamovaní výsledkov radšej neuvádzali ani počty prihlásených pivovarov.
Výsledky za rok 2009 však naznačujú, že počet prihlásených pivovarov ste (možno) mohli spočítať na prstoch jednej ruky. Pripíjame pre lepšiu predstavu aj výsledky Slovenskej pivnej korunky za rok 2009.
Kategória 10 % svetlé pivá
- miesto – Smädný Mních, výčapné svetlé pivo
- miesto – Kelt 10 % výčapné svetlé pivo
- miesto – Corgoň 10 % svetlé pivo
Kategória 12 % svetlé pivá:
- miesto – Urpiner 12 % svetlé pivo
- miesto – Martiner 12 % svetlé pivo
- miesto – Šariš 12 % svetlé pivo
Kategória tmavé pivá
- miesto – Topvar 11 % tmavé pivo
- miesto – Šariš 11 % ležiak výčapný tmavý
- miesto – Urpiner 11 % ležiak výčapný tmavý
Kategória nealkoholické pivá
- miesto – Zlatý Bažant
- miesto – Urpiner Nealko
- miesto – Birell Radegast
Schválne, porovnajte si to s výsledkami za rok 2024.
Nová doba
Dajme si prestrih do súčasnosti. Do súťaže sa tento rok prihlásilo 39 pivovarov. Aj to ukazuje, že pivná rôznorodosť už nie je na Slovensku problémom a nikto dnes nemôže veľkým pivovarom vyčítať ich selekciu z minulosti.
Oproti minulosti vidíme pri Slovenskom združení výrobcov piva a sladu veľký posun. Nie je to dané vyšším počtom prihlásených pivovarov do súťaže. Skôr musíme vedenie združenia pochváliť za kroky, ktoré výrazným spôsobom zjednocujú pivovarnícku scénu na Slovensku.
Dôkazom bol aj Festival Slovenskej pivnej korunky, ktorý dokázal na jednom podujatí spojiť veľkých hráčov a malé remeselné pivovary. Jedným dychom treba dodať, že bez dvoch najväčších pivovarov na Slovensku (Heineken Slovensko a Plzeňský Prazdroj Slovensko) by sa takéto podujatie asi nemohlo uskutočniť.
V uplynulých rokoch sme boli svedkami toho, že vedenia oboch najsilnejších pivovarov u nás urobili kroky, ktorými nesledovali len svoj finančný profit, ale pomohli budovať a propagovať celú pivnú kultúru. Dôkazom bol aj korunkový festival, kde lepšie tržby museli (náš odhad) spraviť menšie pivovary.
Pozitívne príklady
Ak niektorí pivári a pivovarníci ukazujú prstom na veľké pivovary a hovoria o tom, že oni deformujú a ničia pivný trh, nie je to pravda. Je to to isté, ako keby sa zákazník sťažoval na to, že IKEA, Sconto či Merkury Market vyrábajú lacný nábytok a ničia malých remeselných stolárov. Každý zákazník má pritom možnosť, či si kúpi lacný a tuctový stolík z veľkej predajne, alebo využije služby lokálneho stolára.
Pri pive je situácia identická. Veľké pivovary potrebujú oslovovať masy. Pre nich sú dôležité. Remeselné pivovary cielia na inú klientelu. Oba tábory sa pritom majú od seba čo učiť. Menší hráči by sa mohli inšpirovať tým, ako lepšie a efektívnejšie svoje produkty vyrábať a predať. Veľkí by sa určite radi od malých naučili, ako vytvoriť produkt, za ktorý môžu v predaji pýtať bežne tri, štyri aj päť eur za pollitrovú fľašu.
Festival Slovenskej pivnej korunky na pár hodín prichýlil pod jednou strechou malé aj veľké pivovary. Pred zhruba desiatimi (a možno aj pred piatimi) rokmi by to nebolo možné.
Slovensko je v mnohých pohľadoch polarizované, rozhádané a rozdelené. V pivnom segmente však môžeme sledovať kroky, ktoré musíme vnímať pozitívne. A to je v marazme mnohých negatívnych správ a predpovedí, fajn konštatovanie…
Prečítajte si aj
Toto sú najlepšie pivá roka. Pozrite si výsledky Slovenskej pivnej korunky 2024
