by 
S Marekom Gašparíkom sme sa prvýkrát stretli na jarnom Salóne piva. Ako sládok pivovaru Baťák ponúkal svoje výtvory a vysvetľovaľ ich receptúru. Musíme povedať, že nás pivo z Partizánskeho príjemne prekvapilo. A nielen nás. Dokázala to aj degustačná súťaž Slovenská pivná korunka, z ktorej si pivovar odniesol hneď tri ocenenia. Aj keď ich varil Marek, dnes už v pivovare nepôsobí.
Z Topvaru do Baťáka
Ale začnime od začiatku. Životná dráha Mareka je spojená s pôvodným topoľčianskym pivovarom Topvar. „Práve v ňom som prvýkrát ochutnal pivo. Mal som vtedy 15 rokov a zo spilky nám dali ochutnať mladé, desaťstupňové svetlé pivo,“ vracia sa do minulosti v spomienkach Marek.
Práve v tomto pivovare si odkrútil absolventskú prax. Patril medzi posledných absolventov Strednej odbornej školy potravinárskej v Topoľčanoch v odbore výroba piva. „Som najmladším sládkom s originálnym výučným listom na Slovensku. Po našom ročníku odbor zrušili,“ hovorí. Medzi jeho spolužiakov patril napríklad Viliam Hujík známy z pôsobenia v terchovskom pivovare Vŕšky.
Aj keď sa vyučil sa pivovarníka, jeho cesta do pivovaru neviedla. Pivo nebolo kde variť. K zlatistému moku sa však nečakane vrátil, keď dostal príležitosť predviesť svoje schopnosti v pivovare Preuger. Z Prievidze potom jeho kroky viedli do Partizánskeho, kde pôsobil ako sládok pivovaru.
Chce variť ďalej
Ako hovorí, najradšej varí klasiku. „Najradšej varím ležiaky, lebo je to najnáročnejší pivný štýl,“ konštatuje. Jeho kariéra však v Partizánskom nepokračuje. „V Baťaku som skončil kvôli zlej komunikácii so strany majiteľa pivovaru a aj ďalším veciam, ku ktorým sa radšej nebudem vyjadrovať,“ hovorí.
Trocha so smútkom pozeral na to, že ceny na degustačnej súťaži preberal iný sládok. „Víťazné piva som varil, staral sa o nich a dokonca som ich prihlásil aj do súťaže,“ hovorí. Dnes však danú vec považuje za uzavretú. Aj naďalej by sa chcel venovať pivovarníctvu. „Uvidíme, čo príde. Varenie piva ma baví,“ uzatvára rozprávanie Marek Gašparík.
