by 
V júni 1944 sa britskí vojaci vylodili na plážach v Normandii. Prežili peklo najväčšej obojživelnej operácie v dejinách, no po zabezpečení pozícií riešili okrem iného aj z nášho pohľadu kuriózny problém.
Zistili, že vo Francúzsku nie je žiadne pivo. Zásobovacie lode v Lamanšskom prielive uprednostnili muníciu a potraviny, a tak vojaci zostali odkázaní na miestny, vodou riedený jablčný mušt.
Sklamanie vojakov bolo také obrovské, že si vynútilo okamžitú a veľmi netradičnú logistickú operáciu zo strany britského letectva. Tento moment z druhej svetovej vojny nebol výnimočný, keďže armády po stáročia nepochodovali len vďaka plným žalúdkom, ale najmä vďaka stabilnému prísunu piva.
Alkohol a morálka
Prepojenie bojovej morálky a alkoholu má veľmi hlboké korene. Keď rímske légie, navyknuté na každodenné prídely vína, narazili na keltské kmene, čelili protivníkovi poháňanému pivom. Podľa historika Barryho Cunliffa, ktorého citoval Alan Moen pre magazín All About Beer, Kelti využívali alkohol na potlačenie prirodzeného strachu zo zranenia a smrti, čo rapídne zosilňovalo razanciu ich útokov.
Podobnú dôležitosť pripisovali pivu aj stratégovia o stovky rokov neskôr. Počas americkej vojny za nezávislosť kontinentálny kongres v roku 1775 oficiálne stanovil, že každý vojak má nárok na dennú dávku približne jedného litra piva alebo cideru.
Sám generál George Washington si podľa historických prameňov vyberal miesta pre vojenské tábory vždy tak, aby boli v bezprostrednom dosahu fungujúcich pivovarov.
Vlastná pivná kultúra
Počas americkej občianskej vojny začalo pivo narážať na nové kultúrne a politické bariéry. Na stranu Únie narukovalo množstvo nemeckých imigrantov, ktorí zakrátko tvorili približne desať percent celej armády.
Ako uvádza analýza Národného múzea medicíny občianskej vojny, títo vojaci si do radov priniesli vlastnú pivnú kultúru, čo okamžite vyvolalo napätie s abstinentskými hnutiami a puritánskymi dôstojníkmi.
Nemecké pluky si pôvodne svoj prídel chránili a pivovary v mestách ako St. Louis im plné sudy posielali úplne bezplatne. Koncom roku 1863 však velenie pod silným spoločenským tlakom zakázalo predaj alkoholu v blízkosti vojenských táborov, čím sa pivo stalo na dlhé mesiace extrémnou vzácnosťou.
Boj proti „alkoholu“
Skutočnú revolúciu vo výrobe a distribúcii piva priniesla až prvá svetová vojna. Ekonomika a priemysel sa museli podriadiť vojsku. Britský minister pre muníciu a neskorší premiér David Lloyd George v roku 1915 tvrdo vyhlásil, že krajina bojuje s Nemcami, Rakúšanmi a s alkoholom, pričom práve ten posledný menovaný je pre štát najväčším nepriateľom.
Britská vláda v obave o klesajúcu produktivitu v zbrojovkách zaviedla prísne licenčné hodiny a nariadila plošné znižovanie obsahu alkoholu v pive. V meste Carlisle štát v roku 1916 dokonca kompletne znárodnil pivovary a krčmy v rámci takzvaného štátneho riadenia podnikov, aby tak prevzal absolútnu kontrolu nad spotrebou v strategickom regióne.
„Všetko dostalo štátnu pečať, bolo to vysoko byrokratické, od sudov cez tácky až po poháre,“ vysvetlil Steve Matthews, majiteľ dobovej zbierky tohto experimentu, pre periodikum Cumbria Guide.
Namiesto bômb pivo
Zmena postoja prišla počas druhej svetovej vojny, keď britská vláda pochopila, že pivo dvíha kľúčovú morálku. Keď po spomínanom vylodení v Normandii nastal zúfalý nedostatok piva, mechanici britského Kráľovského letectva upravili 45-galónové prídavné nádrže stíhačiek Spitfire tak, aby v nich namiesto paliva prevážali pivo.
Portál VinePair v článku od Katie Brown uvádza, že najväčšia takáto letecká donáška prebehla týždeň po D-Day, kedy stíhačka priamo na frontovú líniu doručila britským jednotkám 270 galónov piva. Let vo vysokej nadmorskej výške sa postaral o to, že sudy dorazili nielen rýchlo, ale aj ideálne vychladené.
Spojené štáty americké v rovnakom čase pragmaticky nariadili, aby pätnásť percent celkovej domácej produkcie piva povinne a prednostne smerovalo k ich vojenským jednotkám, nezávisle od toho, kde vo svete práve bojovali.
Prístup velenia k pivu v bojových zónach sa začal opäť dramaticky meniť až s príchodom moderných asymetrických konfliktov druhej polovice dvadsiateho storočia. Počas vojny vo Vietname bola konzumácia piva americkými vojakmi prakticky neobmedzená.
Psychológ James Goodwin, ktorý tam slúžil ako seržant námornej pechoty, pre magazín All About Beer potvrdil, že pivo bolo všade a vojaci ho pili úplne bežne aj pred nástupom na hliadky. Zlomový posun v disciplíne však ukázala už misia v Bosne v polovici deväťdesiatych rokov.
Americkí velitelia v Juhoslávii konzumáciu alkoholu radikálne zakázali pre bezpečnostné riziká, akými boli nášľapné míny či pohyb v nepriateľskom prostredí. Vojaci, ktorí denne zodpovedali za drahú leteckú techniku a životy kolegov, sa zrazu ocitli v realite, kde pre nich bolo pivo po službe neprípustným porušením predpisov.
Svet sa medzitým zmenil a pivo a vojnové konflikty nejdú dokopy. Aj uvedené príbehy však modelovali a formovali pozíciu piva vo svete a do veľkej miery pomohli nárastu jeho obľúbensoti po celom svete.
Uznajme si to, napriek tomu, že je pivo populárne, v porovnaní s takým vínom málo spoločensky uznávané. A je to škoda. Pivo je nápoj kráľovský a výnimočný. To, čo všetko sa ukrýva za pivom je pre mnohých neznáme. Aj preto sme sa rozhodli spustiť seriál Pivná akadémia. S podporou spoločnosti HEINEKEN Slovensko chceme každý mesiac priniesť zaujímavé čítanie, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o pive a v neposlednom rade zlepšiť pivnú kultúru.
Snímky: Gemini, Rawpixel, Gemini
