by 
Podvečer som sa z Düsseldorfu presunul do Kolína nad Rýnom. Cesta bola v závere dramatická, nakoľko sprievodkyňa zistila, že lístok čo mám, je síce fasa, avšak len pre Deutsche Bahn. Nakoniec mi povedala, že nech sa to nabudúce nestane. To som jej samozrejme sľúbil.
Ubytovanie som mal strategicky pri Dóme a teda aj Hlavnej stanici, rovno v centre. Bol som vysmädnutý, tak som si v podozrivej večierke pri hoteli kúpil Reissdorfer Kölsch. Nič moc, fenolické pivo, avšak smäd je smäd.
Poďme však k pivu Kölsch. Toto svetlé, vrchne kvasené pivo je ľahké, svieže a má jemne ovocný nádych s decentnou chmeľovou horkosťou. Obsah alkoholu sa zvyčajne pohybuje okolo 4,5–5 percent.
Peter’s Brauhaus
Môj prvý cieľ bol Peter’s Brauhaus. Podnik je veľký, členitý a bol plný ľudí. Stále sa neviem zbaviť dojmu, že sme boli súčasťou natáčania skrytej kamery. Ujal sa ma čašník, ktorý bol buď intoxikovaný, alebo mal svoj svet v hlave, každopádne jeho správanie bolo mierne povedané neštandardné.
Nevhodné vtipy, rehot, robenie si blázna zo seba. Nebol som jediný, ktorý hľadal skrytú kameru. Pivo bolo akurát, obsluha napriek excesom veľmi rýchla, trochu sme sa nerozumeli pri objednávke jedla, dojem zo skrytej kamery umocňoval fakt, že mi miestny showman nevedel povedať, či zemiaková polievka je mixovaná, alebo nie.
Všeobecne sa zdalo, že ľuďom chutí. V menu nájdete koleno, tatarák, krvavničku, guláše, steaky, Sauerbraten, klobásy a všeličo iné, aj pár vegánskych jedál. Či sa sem ešte vrátim neviem, skôr nie, lebo som navštívil aj miesta, kde sa mi páčilo viac.
Der Papa Joe’s Biersalon Klimperkasten
Organizátori súťaže nám odporučili pár podnikov v meste a jedným z nich bol Brauerei zur Malzmühle, avšak po ceste sa mi postavil podnik, kde bol veľký nápis Graffel Kölsch.
Ten som medzi odporúčanými podnikmi nemal, avšak keď už som šiel okolo, tak som vošiel. Nie, nebol to Gaffel am Dom, avšak der Papa Joe’s Biersalon Klimperkasten.
Napriek názvu to pivný salón úplne nie je. Podnik je zariadený v štýle amerických pubov. Hneď pri vstupe do lokálu pútajú pozornosť mechanické hudobné bábky umiestnené na ľavej strane. Volajú sa Pneuphoniker, hrajú v zložení akordeón a tuba. Taká kolotočarina, ale bavil som sa, aj fotku mám.
Podľa mojich poznámok mi pred deviatimi rokmi Graffel Kölsch vôbec nechutil. Teraz to bola iná rozprávka, chutilo sviežo, ľahko sa pilo aj napriek pokročilej hodine. V menu je tu široká ponuka koktejlov, tie som tu nevidel nikoho piť, ale asi nebol ten správny čas. Jedlo bolo nemecké, guláše, zemiaková polievka, studené nárezy, kolená. Obsluha bola super, rýchla, nevtieravá. Sem sa rád vrátim.
Brauerei zur Malzmühle
Posledný podnik večera bol už avizovaný Brauerei zur Malzmühle. Prekvapilo ma, že bolo pomerne málo ľudí, možno som už šiel dosť neskoro a možno v nedeľu je to tak.
Obsluha bola dosť rezervovaná, hlavne keď zistili, že jesť nebudem. Jedálny lístok vyzeral fajn, aj by som si vedel vybrať. Regionálne stálice samozrejme avšak mal aj celkom slušnú ponuku vegánskych jedál a rôznych šalátov.
Aj tu mi Kölsch chutil viac ako „onehdy“ z fľaše. Kölsch ako má byť. Neodolal som a po prečítaní textu: „Kochovo sladové pivo patrí so svojím 2,4 % obsahom alkoholu ešte stále medzi niekoľko málo pravých sladových pív v Nemecku. Svojmu názvu vďačí pivo sládkovi Hubertovi Kochovi, ktorý v roku 1858 založil „Pivovar a sladový extrakt na parný pohon Hubert Koch“, dnešný pivovar Malzmühle“, som si pivo Koch’sches Malzbier dal.
Sladký karamelový, nie veľmi pivný nápoj. 2,4 alkoholu nedá veľa muziky, chutilo mi to však. Samozrejme musel nasledovať „ein Kölsch, bitte“, aby som si zharmonizoval ústa.
Früh am Bahnhof
Na druhý deň ráno som dal turistiku do Belgickej štvrte, previezol som sa na druhý breh Rýna, netušiac, že vďaka slabej príprave tam prídem ešte raz do jedného z mojich bodov záujmu.
Prešiel som sa popri vode a nastal čas na obed. Tak som preberal, až som zašiel do lokálu, kde som strávil dosť veľa neproduktívneho času s pofidérnym výsledkom.
Navyše sa zdalo, že všetko ťahajú z mrazničky, nakoľko všetky jedlá boli horúce ako z mikrovlnky. Vtipné je, že ten podnik som vôbec nevedel neskôr identifikovať.
Kde inde si môžete dať na vlakovej stanici Kölsch, ak nie v Kolíne, konkrétne vo Früh am Bahnhof. Taký príjemný staničný lokál.
Früh am Dom
Früh am Dom je úplne iný príbeh. Obrovský členený podnik s veľa hosťami. Kolínske, regionálne špeciality, plus klasiky sa nachádzajú v jedálnom lístku.
Na diaľku sme si s čašníčkou potvrdili objednávku a rýchlosťou blesku som dostal pivo. Áno je to turistické miesto, bol som však spokojný, obsluha bola rýchla, efektívna, nevtieravá.
Sion
Hneď za rohom má svoj lokál Sion, ktorý sa chváli svojou dlhoročnou tradíciou. Na stránke píšu toto: „Pohostinnosť sa tu oslavuje už od roku 1318. Práve na tomto mieste položil Jean Sion, potomok známej pivovarníckej dynastie z oblasti Eifel, základy úspešného príbehu piva Sion Kölsch.“
Aj keď aj tento podnik je veľký, pôsobí celkom útulne a príjemne. A čašníci sú moja top dvojka na výlete. Ľudí bolo tak akurát, nebolo ani plno, ani prázdne. Terasa bola dosť plná, ktorú zvládal jeden čašník. Obdivuhodné.
Jedlo netreba rozberať, akurát že podávajú aj Flammkuchen, čo inde nebolo. Dal som si pivo a… Dokonalé, veľmi ľahko sa pilo, vybalansované, trochu ovocné, popri slade a chmele.
V tomto momente to bol môj favorit. Podnik rozhodne odporúčam, ideálne po návšteve Dómu. Všetko hralo ako malo, dokonca som si v kiosku oproti kúpil otvárak v tvare a farbe Nemecka.
Zum Pfaffen Brauereiausschank
Celých 350 metrov, 5 minút som putoval do Zum Pfaffen Brauereiausschank, čo nám bol odporúčaní chlapcami z Essenu ako tajný tip. Pfaffen-Brauerei na dvore Klasberg založil Max Päffgen, vnuk zakladateľa pivovaru Päffgen v Kolíne nad Rýnom.
Pivovary však nie sú previazané finančne a fungujú samostatne. Tento podnik je ako inak veľký, avšak tiež sa podarilo navodiť istú útulnosť. Asi kvôli členitosti. Svetlé drevo, nejaké tie hlavy vytŕčajú z jednotlivých stolov.
A pivo? Presne podľa BJCP. Obsluha bola príjemná, ústretová. Jedálniček je pomerne skromný na miestne pomery, lokálnych favoritov tam však nájdete tiež. Ak som si tam sedel, tak vošiel kŕdeľ ľudí ktorým okamžite začali nosiť na stôl Kölsch.
Bierhaus en d’r Salzgass
Skupinky vedené miestnym sprievodcom obrážajúce lokály s Kölschöm som počas svojho pobytu videl samozrejme viac, avšak tento pán bol z nich najlepší, vedel o čom hovorí. Trochu sme si pokecali, rýchlo vyriešil moju neistotu ohľadom lokality, kde nájdem reštauráciu pivovaru Päffgen.
Pivovarská stránka mi písala o dvoch lokáloch tohto pivovaru, avšak nie priamo v centre. Nakoniec sa všetko vysvetlilo. Neďaleko sa nachádza Bierhaus en d’r Salzgass , ktorý bol otvorený v roku 2019, napriek svojmu názvu, nevarí svoje pivo avšak ponúka Päffgen Kölsch.
Bierhaus je monumentálny, veľmi členený, svojim mobiliárom a atmosférou vás klame telom a presviedča, že tam funguje už hodne dlho. Čašníci boli veľmi milí, ústretoví, aj keď sme sa nedohodli na jedle, ale to bolo skôr na mne. A pivo? Našiel som svoj Kölsch. Dokonalé. Skvelé.
Lommerzheim
Od sprievodcu, čo som ho tu spomínal som sa dozvedel, že najlepšie miesto na Kölsch je Lommerzheim. Nielen najlepším, avšak uznávanou pivnou legendou. Pri plánovaní trasy som zistil, že som neďaleko od neho už bol. Nevadí, aspoň som sa opäť previezol električkou.
Ako vravia moje zdroje: „Malý hostinec na Siegesstraße v štvrti Deutz sa od roku 1959 stal ikonou kolínskej pivnej kultúry a založil ho Hans Lommerzheim, pôvodne köbes, po slovensky čašník, v pivovare Päffgen, spolu s manželkou Annemie vytvoril z obyčajného lokálu kultové miesto, kde sa čapovalo Päffgen Kölsch.
Po jeho smrti prevzal podnik pivovar Päffgen a v roku 2008 ho po citlivej rekonštrukcii znovu otvoril – pričom si zachoval atmosféru „starého Kolína“, ktorá dodnes láka domácich aj turistov.“
Najprv som ho obišiel, lebo zvonku vyzeral pochmúrne, na fasáde nápis Gaststätte, to predsa nemôže byť najlepší lokál. Môže a aj bol. Samozrejme bol plný, turisti sa miešali s domácimi. Dá sa vidieť aj do kuchyne, kde sa varí tradičné miestne jedlo.
V lokále bolo tak plno, že bolo náročné nájsť si miesto. Tak som pri výčape objedal pivo a niesol som si ho lokálom. Nakoniec pri jednom dlhom stole sa mi ušlo miesto. Aj som zabudol, žeby som chcel jesť, tak ma uchvátila atmosféra.
Tento typ podniku mám rád. Na nič sa nehrá, vyzerá ako krčma nižšej cenovej skupiny, avšak servis je perfektný. Sem sa rozhodne vrátim, určite na dlhšie a podľa možnosti nie sám. Pivo bolo vo vynikajúcej kondícii, čašníci rýchli ako blesky. Dokonalé miesto v Kolíne.
Hardrock Cafe
Počas hľadania, že kam ešte pôjdem, som zistil, že v meste je Hardrock Cafe. Ako si isto pamätáte, je to moja guilty pleasure, Milo ma prekvapilo, že okrem bežných pív čapovali Kölsch. Sion Kölsch. Síce najdrahší v meste, avšak dobre ošetrený a aj načapovaný. A to bol koniec.
Čo dodať, výlet bol fajn, veľa som videl, ochutnal ikonické pivo. Do tejto časti Nemecka sa určite vrátim. Najneskôr o rok, ak bude ďalší ročník súťaže v Essene.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
Prečítajte si aj
