Môže byť malé mesto hrdé na pivovar? Máme jeden príklad

Malé pivovary majú veľkú výhodu. Môžu zmeniť svoje okolie, vedia okolo seba vytvoriť komunitu, ktorá dáva celému projektu nový rozmer. A my sa vždy tešíme, keď takýto rozmer nájdeme. Ešte minulý rok sa nám podarilo nájsť príklad, ako pivovarom môže žiť celé mestečko.

Smer Luhačovice

Musíme sa priznať, že Luhačovice sme mali na našom zozname už dlho. Postaral sa o to Richard „Vety“ Vetyška, ktorý nám kedysi dávno poslal pivo z tamojšieho pivovaru. Ten nesie meno Lázeňský pivovar Luhačovice a nájdete ho vo vyhľadávaných kúpeľoch.

Teda nájdete… Ide o produkčný pivovar, ktorý nemá svoju prevádzku. Na svojich stránkach však pivovar prezrádza podniky, ktoré ponúkajú jeho pivo. My sme si vybrali podnik Burger Brothers U Koňa.

Ide o klasický pub, kde sa spája pivo a jedlo. Do podniku sme prišli v piatok podvečer. Naše obavy, že nenájdeme voľný stôl, sa nenaplnili. Podnik je rozdelený na dve časti, vybavenie si niečo prežilo, stále však pôsobilo moderne.

Ponuku piva sme dlho hľadať nemuseli. Našli sme ju vypísanú na tabuli, ale aj na stole. Podnik lákal na šesť druhov piva. Päť z nich pochádzalo z domáceho pivovaru. Ponuku dopĺňal Radegast.

Plusom bolo to, že päticu domácich pív ste mohli ochutnať v rámci degustačného „prkénka“. Nebolo o čom, hneď sme si ho objednali.

Je z čoho vyberať

Prvým testovaným pivom bol kúsok s názvom Cyklo. Išlo o deväťstupňové výčapné pivo, pri ktorého výrobe boli použité chmele Enigma a Elani. Za nás to bolo ľahké, odsmädové pitie, v ktorom jemne iskrili grep či limeta. Pivo bolo horkejšie, príjemne sa pilo. Vo výsledku to stačilo na 7/10.

Druhým na rade bol ležiak s názvom Alojz. V tomto prípade išlo o jedenásťstupňový kúsok, ktorý ponúkol náznaky chlebovosti, medu, karamelu aj hrianky. Na svoje si prišli vyznávači horkejších chutí. K dokonalosti nám chýbalo viac ľahkosti a iskrivosti. Aj preto sme skončili pri hodnotení 7/10. Nebudeme predbiehať, ale za nás to bolo v daný večer najslabšie pitie.

Tretí kúsok bol zase hviezdou večera. Pivo v štýle APA nieslo meno Švihák. V chuti aj vôni ste našli výrazné ovocie. Zachytili sme grep, pomelo, ananás aj náznaky cukríkovosti. Horkosť bola stredne výrazná, celkové prevedenie lahodné, iskrivé a výborne piteľné. Za nás 8/10.

Dvanásťstupňový ležiak Vincent nám zapasoval tiež. Ponúkal jemnú kombináciu chlebovosti, sladu, karamelu aj medu. Bolo to horkejšie pivo, ktoré sa dobre pilo. Rezkosť bola nižšia, ale to bolo dané asi aj objemom degustačného pohára. Vo výsledku to bolo 7,5/10.

Posledným testovaným pivom bol špeciál s názvom Liquid Gold IPA. Ponúkol kombináciu limety, pomela, ale aj prezretých marhulí. Podobne ako väčšina pív zaujal vyššou horkosťou a ovocným rozmerom. Alkohol ste v tomto prípade už cítili. Pivo za 7,5/10.

Musíme chváliť

Ochutnali sme aj jedlo a boli sme spokojní. Na tomto mieste sa musíme pristaviť pri obsluhe. Na starosti nás mal čašník asi zo Slovenska. Ak by sme mali hlasovať v ankete obsluha roka, dali by sme hlas jemu.

Nielenže bol rýchly, ale aj všímavý. Neustále monitoroval „svoj rajón“ a nebol problém privolať ho. Určite veľká pochvala. Dúfame, že v podniku ešte pracuje.

Musíme sa pristaviť ešte pri myšlienke, ktorú sme načrtli na začiatku článku. Keď sme sa prechádzali Luhačovicami, hneď v niekoľkých podnikoch a predajniach sme zaregistrovali pivo z tamojšieho pivovaru.

Nevieme, či má pivovar dobrého obchodného zástupcu, ale vyzeralo to tak, že domáci sú na svoje pivo hrdí. Brali ho ako artikel, ktorý by si mali návštevníci zobrať domov. A tak je to dobré.

Práve v tomto je čaro menších pivovarov – vedia byť do istej miery symbolom mesta a regiónu. A nami ochutnané pivo ukázalo, že sa pivovar nemá za čo hanbiť.

A chváliť musíme aj podnik, v ktorom ho ponúkali. Domov sme odchádzali spokojní. Aj sme sa dobre najedli, aj popili dobré pivo. Podnik aj mestečko môžeme odporúčať na návštevu.