by 
V sobotu hneď zrána som sa vybral vlakom do Buttenheimu. Stanica je mimo mestečka, tak som mal aj turistiku vedľa rušnej cesty. Ciele boli dva. Jednak som plánoval navštíviť rodný dom Leviho Straussa. V meste však sídlia aj dva pivovary: St. Georgen Bräu a Löwenbräu.
Návšteva múzea bola veľmi fajn a je tam aj akási spojitosť s pivom, keďže existujú aj piva nesúce meno Levi. Vystavené boli dve, pričom jedno z nich bolo presne z pivovaru St. Georgen Bräu s názvom Levi Buttenheimer Urstoff. To druhé pochádzalo zo švajčiarskeho pivovaru BFM s názvom Highway to Helles – Denim Edition.
Löwenbräu Buttenheim
Vtipné je, že obidva miestne pivovary majú vedľa seba Wirtshausy (hostince). Hostinec Löwenbräu Buttenheim je len pár metrov od pivovaru St. Georgen, v ktorom sa nachádza aj ich pivovarský hostinec.
A ani Kellery (teda pivnice) nie sú od seba ďaleko. Tu by som chcel len upresniť, že v pivniciach je pivo, nie hostia. Tí pijú pivo pekne v prírode pri stoloch v pivnej záhrade. Ako prvý som navštívil Keller pivovaru Löwenbräu.
Ten bol založený v roku 1880 a odvtedy je spojený s rodinou Modschiedlerovcov. Pivná záhradka je veľmi príjemná, rozložená v tieni stromov. Pri mojom príchode bolo parkovisko pred ňou pomerne husto zaplnené autami. V samotnom priestore to však vôbec tak nevyzeralo, nakoľko záhrada je členitá a ľudia v nej boli rozptýlení.
Dal som si Ungespundetes, ktoré mi chutilo. Zistil som, že mi tu nevedia dať jesť, a odkázali ma na hostinec, kde majú polievky. Pivo mi chutilo, obsluha za okienkami bola dokonalá. V obidvoch Kelleroch si chodíš po pivo aj jedlo k okienku. Sám si odnesieš aj použité poháre a riad. Bolo zaujímavé vidieť, ako všetci poslušne vracajú riad.
St. Georgen
Ako som už spomínal, Keller pivovaru St. Georgen nie je ďaleko. Päť minút pešo a bolo hotovo. Tento je situovaný trochu viac do kopca, tu už bolo vidieť viac ľudí, hlavne cyklistov. Tu som sa tiež nedal najesť, avšak to bola moja chyba, lebo mali Obatzdu (čo je typická nátierka pre túto časť Nemecka) a aj hríbovú omáčku. To som si však všimol neskoro.
Pýtal som sa obsluhy, či majú omáčku alebo nátierku, no nebol som úspešný. Aj tu je zvlášť výčap a zvlášť výdajné okienko na jedlo. Na výber bol Kellerbier, Helles, Weizen a predpokladám, že aj citrónový radler. Všetko čapované samospádom.
Kellerbier bol moja prvá voľba, potom som neodolal a šiel som aj do pšenice. Bol som zvedavý, ako to bude s bublinkami, ale bolo to super. Pivo mi veľmi chutilo, nič mu nechýbalo. Vychutnával som si výhľad nad mestom, avšak začal sa ozývať hlad, tak som sa zodvihol a vybral sa do Löwenbräu Wirtu.
Dorazil som asi 10 minút pred druhou nevediac, že o druhej končí kuchyňa. Chvíľku sme sa naťahovali so servírkou, čo mi spravia, a tá nakoniec rozhodla, že dostanem Klöße (knedličky) so zeleninou. Rozmixované.
Ani som jej nestihol povedať, že na mixovanie sú predsa len lepšie zemiaky. Tento hostinec by som však chcel mať doma v Rusovciach. Majiteľ sa pre krčmu narodil, všetko mal pevne v rukách a všetko tam odsýpalo.
Kein Problem. Jedlo bolo nakoniec s kelom, Klöße boli len rozmačkané, aj keď dosť dôkladne. Chýbala mi tam trochu nejaká šťava, tak pomohol Kellerbier. Necítil som sa na Annafest, tak som sa vrátil do Bambergu.
Greifenklau a Hofbräu
Mal som ešte v pláne navštíviť nejaké podniky, neomylne som si vybral Greifenklau, čo bol dosť ďaleko od môjho ubytovania. Zastavil som sa aj na jedno pivo v Hofbräu. Je to historický pivovar založený v roku 1885, ktorého značku v roku 2006 prevzal a obnovil Weyermann, čím nadviazal na tradičnú históriu bamberskej pivovarníckej výroby. Nikdy predtým som tam nebol, tak som sa zastavil.
Vlastné pivo, žiaľ, nemali, ale dal som si Weizen. Čašník ma upozornil, že nemám veľa času, lebo na stôl je rezervácia. Nakoniec sa to však vyriešilo a navrhol mi batatovú kašu s mrkvou a tekvicovými semiačkami. Bolo to veľmi dobré, aj keď sa to trochu ťažšie jedlo.
Podnik je to dobrý, obsluha stíhala a bola rýchla. Keď však chcete navštíviť výhradne miestne pivovary s vlastným pivom, tak sa tomuto podniku asi vyhnete. A to by ste možno aj nemuseli. Ja túto návštevu v každom prípade neľutujem.
Schlenkerla
Čo však ľutujem, je to, že som zašiel do Schlenkerly, keďže bola takmer v susedstve a už sa mi veľmi nechcelo ísť ďaleko. Schlenkerla je historický pivovar v Bambergu s tradíciou siahajúcou do roku 1678, známy najmä svojím tradičným údeným pivom Rauchbier. Podnik je to však ukážková turistická pasca.
To som síce vedel, respektíve som bol varovaný, avšak chcel som si dať len údené pivo. To sa dá zvládnuť. Objednal som si ho a chutilo mi. Ešte som si dal aj kolaboráciu s poľským pivovarom Pinta – Grodziskie, mysliac si, že bude čapované. Nebolo.
V ponuke jedál bola Pfifferlingssuppe (kuriatková polievka). Bol som ešte hladný, tak som neodolal. Aj keď čašníčka tvrdila, že je krémová, nebolo to tak, a navyše bola zgrcnutá a skysnutá. Pri platení som jej to začal hovoriť, no ani ma nenechala dokončiť vetu a hneď vyhŕkla: „OK, tak ju neplatíš.“ A bolo. Hlavne, že ju vôbec priniesla k stolu, aj keď zjavne vedela, že nie je dobrá.
Veď turisti zjedia. No, nezjedia. Ak by som sem ešte niekedy zašiel, čo momentálne vylučujem, tak si dám pivo len z pivného okienka, rýchlo ho vypijem a pôjdem ďalej. Ešte som si chcel napraviť chuť v podniku Spezial, avšak ten už bol zavretý. Nevadí, veď na druhý deň ma čakal náročný program. Ako dopadol, sa dozviete v pokračovaní.
Prečítajte si aj
Osempercentný Bock? Alkohol nebude problém, tvrdil sládok. Mal pravdu
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
