Ako došlo k obchodu, ktorý sa zapíše do dejín pivovarníctva

Anheuser-Busch kamión

V Anheuser-Busch si veľmi želali ostať nezávislí a zároveň si uvedomovali možnosť prevzatia firmy. Už to dávno nebol rodinný podnik. Klan Buschovcov vlastnil štyri percentá akcií, čo bolo menej než ich vlastnil Warren Buffet. Zvyšok patril rôznym fondom a drobným akcionárom. Rodina Buschovcov, napriek zdaniu, že Tretí má všetko pod kontrolou, už toho veľa ovplyvniť nemohla.

Čítate štvrtý diel seriálu o histórii pivovaru Anheuser-Busch

Pre akcionárov sú najdôležitejšie dividendy. Ak akcie nevynášajú a niekto im ponúkne zmysluplnú sumu za ich odkúpenie, predajú ich. Navyše, finančný trh bol v roku 2008 na pokraji zrútenia a akcionári potrebovali peniaze.

Osekávanie nákladov

Akcie Anheuser-Busch vynášali čoraz menej v dôsledku stagnujúcich predajov a obrovských nákladov firmy. Manažéri lietali firemnými lietadlami, spali na cestách v najdrahších hoteloch, v prevádzkach boli denne čerstvé kvety a v luxusných stajniach sa množstvo ľudí staralo o Clydesdalské kone. Pripočítajme futbalový štadión, morský svet a zábavné parky, ktoré rovnako slúžili na budovanie povedomia o firme a jej dôraze na kvalitu a luxus.

Na druhú stranu, absolvent Stanfordskej obchodnej školy a riaditeľ InBev Carlos Brito bol posadnutý nízkymi nákladmi. Do AmBev prišiel v roku 1989 a pracoval vo viacerých oddeleniach až kým sa v roku 2004 nestal riaditeľom InBev. V skutočnosti svoju hviezdnu kariéru vybudoval na zefektívňovaní prevádzky a zvyšovaní ziskovosti skupovaných pivovarov.

Namiesto obleku chodil v rifliach aj na stretnutia na najvyššej úrovni, spával v lacných hoteloch nezriedka plných hmyzu a nebolo vôbec nezvyčajné, že zamestnanci InBev boli ubytovaní v dvojposteľových hotelových izbách.

Bol však aj propagátorom pivnej kultúry, dokázal dlho a kvetnato rečniť o tom do akého pohára sa nalieva to-ktoré InBev pivo a rozumel pohnútkam, ktoré donútia zákazníka siahnuť v piatok večer po inej značke piva než zvyčajne. InBev už pomaly nemali kam rásť a A-B predávali okrem tekutiny obalenej plechom aj niečo oveľa viac: príbeh. Americký sen. Sponzoring všetkých možných športových podujatí. Význam pre St. Louis ako mesto. Samotné meno Anheuser-Bush.

Boj o pivovar

Pozerajúc sa naň z tohoto pohľadu, Anheuser-Busch bol absolútny anti-InBev. InBev nemá príbeh a jediné, čo ho zaujíma, je rentabilita. Nákupom A-B by získal obrovskú príležitosť k rastu pomocou znižovania nákladov, no nesmie dať popud verným zákazníkom presedlať na inú značku. Presun výroby mimo St. Louis by mal tiež za následok vlnu odporu priam znemožňujúcu predaj piva v Amerike.

Ešte tu je otázka peňazí. InBev samozrejme nemá takú hotovosť k dispozícii, musí si požičať od rôznych bánk na trhu, ktorý práve čelí finančnému kolapsu. JP Morgan a Lazard dostávajú za úlohu pozbierať dostatočnú hotovosť. Keď informácia o úmysle prebrať A-B prenikla na verejnosť, mnohé banky sa začali ozývať samotné a ponúkať peniaze.

Keď začalo byť zjavné, že InBev mobilizuje zdroje na prevzatie Anheuser-Busch, manažment AB začal zúfalo hľadať, kde by sa dalo ušetriť, zvýšiť profitabilitu a tým zatraktívniť akcie pre súčasných vlastníkov. Zároveň bolo treba aby predstavenstvo s predajom firmy nesúhlasilo.

Predstavenstvo Anheuser-Busch bolo spočiatku organizované tak, že nebolo možné odvolať všetkých členov naraz a každý rok sa obmieňala len časť z nich. Preto až do roku 2006 bolo mimoriadne ťažké násilím prevziať kontrolu nad firmou. Z dôvodu zlepšenia práv akcionárov a zvýšenia transparentnosti však toto usporiadanie zrušili a žiaľ vynechali ustanovenie, že celé predstavenstvo môže byť odvolané len v prípade vážnych previnení.

InBevu by stačilo presvedčiť nadpolovičnú väčšinu akcionárov a zbavili by sa celého predstavenstva naraz. Ak by Anheuser-Busch bol rodinnou firmou, nebol by to problém, no celý klan Bushovcov spolu vlastnil nejaké štyri percentá akcií. Robili síce všetko pre to, aby si získali srdcia akcionárov, no odkedy sa prevalil záujem InBev, drobní akcionári predávali svoje podiely rôznym špekulatívnym fondom.

Tým šlo len o rýchly zárobok a určite by podporili odvolanie predstavenstva, ak by to malo pomôcť takeoveru. Aj Warren Buffet, jeden z najväčších akcionárov, sa začal zbavovať vyše 2/3 zo svojich 35 milióna akcií za cenu okolo 60 dolárov za akciu. Nečakal či InBev ponúkne viac. Keď sa zbavuje akcií Warren Buffet, vysiela tým do sveta jasnú správu.

Deň „D“

A potom to prišlo. Jedenásteho júna 2008, počas porady na ktorej sa preberala stratégia znižovania nákladov, zavolal Carlos Brito Augustovi Buschovi IV a oznámil mu, že čoskoro zašle InBev svoju ponuku na prevzatie firmy. O niečo neskôr z faxu vyšiel list s ponukou na zlúčenie firiem za 46 miliárd dolárov,65 dolárov za akciu, čo predstavovalo o 30 percent viac, než za čo sa obchodovali akcie Anheuser-Busch na burze.

Samotní manažéri AB, vlastniaci značné množstvo akcií AB, stoja pred dilemou. Brániť nezávislosť americkej ikony alebo výrazne zlepšiť vlastnú finančnú situáciu?

Vedenie AB odpovedá, že ponuku podrobne zvážia, no zároveň rozbiehajú viaceré aktivity, ktoré by mohli zdvihnúť hodnotu AB natoľko, že by InBev už nedokázal takeover finacovať. Rokujú o fúzii s Diageo aj SABMiller, no rokovania stroskotávajú buď kvôli príliš rozdielnym odvetviam neumožňujúcim konsolidáciu nákladov, alebo kvôli neochote nebyť kupujúcim ale kupovaným.

Niekoľkodňový workshop priniesol plán na zníženie nákladov asi o miliardu dolárov ročne, čo by spolu s dokúpením zvyšného podielu v Modelo a vysokými ziskami z plechovkového piva mohlo dvihnúť cenu akcií nad InBevom ponúkanych §65. Firma preto na tlačovej konferencii ubezpečila akcionárov, že hodnota akcií je vyššia a že sa neoplatí predávať. AB odmieta ponuku InBev ako prinízku.

Hľadanie úniku

InBev očakávali, že AB zaháji protiofenzívu, že zmobilizujú odbory a distribútorov, zažnú plamenný odpor verejnosti, presvedčia banky, aby do operácie neinvestovali.  Zmena vlastníctva si však nevyslúžila takú pozornosť médií ako mala, aj keď sa jednalo o najväčšiu hotovostnú operáciu v histórii. V tom čase sa svet zmietal vo finančnej kríze a ľudia venovali väčšiu pozornosť snahe udržať si prácu než tiahnuť do boja za americkú firmu. Na pro-americký sentiment neostávala energia.

Ostával posledný možný ťah. AB vlastnili 52 percent v Grupo Modelo, producentovi Corony a ak by dokúpili zvyšný podiel, zvýšili by svoju hodnotu o ďalších 10-15 miliárd dolárov. Vlastníci Modela si boli vedomí zúfalej túžby AB zachovať si nezávislosť, no zároveň si boli vedomí vlastnej pozície.

Anheuser-Busch pivá

Rovnako ako s AB teda rokovali aj s InBev. S Anheuser-Busch sa dohodli na veľmi slušnej cene a zároveň stanovili podmienku dosadiť Carlosa Fernandeza ako CEO celej korporácie. Tým by zároveň oslobodili Augusta štvrtého, ktorému táto rola veľmi nesedela. Svojimi požiadavkami si však strelili do nohy a časť predstavenstva Anheuser-Busch začala vážne uvažovať o ponuke InBev. Nezávislé predstavenstvo musí dbať predovšetkým na výnosy akcionárov a rošáda s Modelom bola pririskantná a výhody neisté. Neboli si tiež istí tým, že mexický CEO je optimálna voľba viesť americkú ikonu.

Tento aspekt si uvedomujú aj v InBev. Stále hrozí, že by sa proti nim mohla dvihnúť vlna odporu. Nebolo to až tak dávno, čo obavy o národnú bezpečnosť donútili čínske firmy vzdať sa pokusu kúpiť telekomunikačnú firmu v USA. Brito preto letí do Washingtonu stretnúť sa s lobbystami, politikmi, prezentovať InBev (o ktorom väčšina Američanov ani nevie, že existuje) a najmä ukázať, že nie je exotický Brazílčan, ale absolvent Stanfordu s perfektnou angličtinou.

Dohodnuté

Bolo toho však treba urobiť viac, najmä zabrániť fúzii s Modelom a upriamiť pozornosť na samotnú cenu akcií. Brito preto podpichol akcionárov proti fúzii a 7.7.2008 InBev podáva predbežný návrh na odvolanie kompletného predstavenstva Anheuser-Busch.

Nasledujúce ráno si manažéri InBev prečítali email, ktorý August IV poslal Paulovi Lemannovi. AB je otvorený diskusii. Padol návrh na telekonferenčný hovor, ktorého by sa za každú stranu zúčastnili traja predstavitelia. Počas tohoto telefonátu AB oznámili InBev, že čoskoro prebehne zasadnutie predstavenstva, na ktorom sa preberú ďalšie kroky.

Ak má InBev stále záujem o kúpu Anheuser-Busch, je nutné, aby dovtedy položili na stôl svoju finálnu najlepšiu ponuku a záruku, že sa transakcia naozaj uskutoční. V opačnom prípade budú predpokladať, že InBev trvá na cene 65 dolárov za akciu, čo pre AB nestačí a zvolí alternatívne riešenie.

Oba tábory mali o tejto cene svoju predstavu. Na jednej strane Brito prepočítaval, aká cena ešte dáva zmysel, na druhej strane manažéri AB počítali, pri akej sume budú hlasovať za predaj. V stanovený deň Brito dvihol telefón a oznámil svoju finálnu ponuku:  70 dolárov za akciu, 52 miliárd dolárov.

Predstavenstvo v hlasovaní 13.7.2008 predaj schválilo. Počas následných rokovaní sa dohodlo, že predaj sa musí uskutočniť za každú cenu. InBev zariskoval. Nebolo isté, že je schopný  akumulovať kapitál na uskutočnenie transakcie. Ak by banky počas jednaní padli alebo odstúpili od obchodu pre zvýšené riziko, celý InBev by skončil v rukách Anheuser-Busch.

Vlastníci Modela sa prepočítali. Ich prehnané požiadavky na nezávislosť v Mexiku, miesta v predstavenstve a dosadenie CEO do čela korporácie dalo predstavenstvu Anheuser-Busch dôvod hlasovať za predaj. Predaju bol vlastne už od začiatku naklonený aj August Busch III (Tretí), zarobil na ňom 427,3 milióna dolárov. Pre Augusta Buscha IV (štvrtého) bol predaj vykúpením v hodnote 91,3 milióna dolárov, aj keď strávil množstvo času a energie tým, aby ho odvrátil.

Keď  August Busch IV letel do New Yorku podpísať finálnu dohodu, určite si neprial byť CEO americkej ikony, ktorá sa po 150-tich rokoch vzdáva svojej nezávislosti. Fotografiu, na ktorej by si usmiati s Britom podávali ruky, urobiť odmietol.

Zdroje seriálu:
Julie MacIntosh: Dethroning the King
William Knoedelseder: Bitter Brew
Mark Dredge: A brief history of lager
Wikipedia, webstránky ABInbev
STLmag
Reuters

****

Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.

Snímky: Pivovary