by 
Neočakával som, že počas svojho pobytu v Paraguaji ešte navštívim ďalšie miesto – nieto ešte, že sa mi dostane ďalšieho VIP zaobchádzania. Môj plán na večer bol jednoduchý: ľahnúť si na posteľ, prečítať si knihu a oddýchnuť si pred odchodom.
No potom prišlo nečakané pozvanie od samotnej legendy – Francisca, ktorý ma pozval stretnúť sa s ním len 250 metrov od môjho hotela, v podniku Simón Dice.
Simón Dice
Nemali sme veľa času na rozhovor – mal aj iné povinnosti – no mal som šťastie, že som s ním mohol stráviť aspoň pár minút a, samozrejme, ochutnať niekoľko jeho pív.
Už som spomínal, že počas svojho pobytu v Asunción som ochutnal niekoľko výborných pív. Zosnulý Martyn Cornell však minulý rok hodnotil miestnu súťaž, ktorá hľadala skutočne paraguajské pivo. Francisco mi ponúkol fľašu Poha Lageru, jedného z tých vzácnych pív, ktoré vzdávajú hold miestnym surovinám a tradíciám.
Cieľom bolo vyvolať spomienku na tereré, milovaný paraguajský národný nápoj. Tento ležiak bol uvarený z maniokovej múky a miestnych bylín, ako sú maté, mäta a citrón – a ešte s niečím, čo pripomínalo citrónovú trávu.
Samotné pivo bolo ľahkého tela, no plné citrusovej a mätovej arómy. Pripomenulo mi podobný experiment, ktorý sa uskutočnil na Slovensku, kde domáci pivovarníci mali za úlohu variť s tradičnými slovenskými bylinkami. Paraguajská verzia však bola mimoriadne osviežujúca – ľahká, nebezpečne pitná a rada by som ju videl aj v kyslej verzii, napríklad ako gose.
Martyn Cornell sa vo svojom minuloročnom článku zmienil aj o zaujímavej téme – paraguajskom chmeli. Samozrejme, spýtal som sa na to Francisca. Potvrdil mi, že skutočne existujú snahy pestovať chmeľ priamo v Paraguaji, no plochy sú zatiaľ malé, produkcia drahá a kvalita zatiaľ nie úplne vhodná na varenie piva.
Pestovatelia však využívajú rôzne techniky kontroly klímy, aby to dokázali. Francisco dodal, že Argentína čelila podobným problémom pred rokmi – a dnes má ich chmeľ vynikajúcu kvalitu.
Ochutnal som aj niekoľko ďalších pív: Medusu, ovocné a svieže Session IPA, tmavý Porter a červený Ale – všetky boli výborné.
Malá krajina, kvalitné pivovary
Krátky rozhovor mi zároveň priblížil aj niečo z miestneho života. Francisco mi vysvetlil, prečo majú mnohé budovy v Asuncióne ošarpané fasády – majitelia ich jednoducho neudržiavajú, pretože ich prenajímajú a sami žijú inde.
Zaspomínal si, že ako dieťa jazdil mestskými električkami, a rozprávali sme sa aj o tom, že paraguajskí remeselní pivovarníci čelia veľmi podobným problémom ako tí slovenskí.
Samotné miesto je úžasné. Simón Dice síce nie je také veľké ako Sacramento alebo Palo Santo, no je podstatne väčšie než Aurelia. Varňa má kapacitu 1 000 litrov a fermentačné tanky sú ešte väčšie. Francisco, ktorý prešiel zo Sacramenta do Simón Dice, mi povedal, že varia približne 5 000 litrov piva mesačne.
Portfólio pív je pôsobivé, no čelia známej výzve – neustále vymýšľať nové pivá, aby uspokojili remeselných „pivopijov“, ktorí túžia po novinkách viac než po pochopení.
Zamiloval som si to tam – umelecké maľby na stenách, osvetlenie inšpirované steampunkom, priateľský personál a skvelé pivo. Bol to dokonalý záver mojej prvej návštevy Paraguaja. Stačí sa pozrieť na fotografie – lepší koniec by som si ani nevedel predstaviť.
Keď som prišiel, nečakal som, že nájdem toľko výborných pív. Je úžasné, že tak relatívne chudobná krajina dokáže udržať toľko kvalitných pivovarov. Dozvedel som sa, že mnohí paraguajskí pivovarníci cestujú do Európy – do Bambergu, Bruselu či Prahy – aby sa naučili tradičné štýly a dokázali ich verne zreprodukovať doma.
Najviac ma však dojalo, akí sú miestni ľudia priateľskí. Hoci nehovorím ani slovko po španielsky, vždy som si vedel poradiť – objednať si v reštaurácii, nakúpiť v obchodoch a všade sa cítiť naozaj vítaný.
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.
Prečítajte si aj
