by 
Zostaňme na chvíľku v Českých Budejoviciach. Cestou zo Singer pubu do Solnice, sme sa zastavili v Café Datel, čo samozrejme podľa názvu nie je primárne pivná destinácia. Je to podnik, ktorý dbá na kvalitu ponúkaných produktov a na výčape má dve remeselné pivá a v jedálnom lístku aj jedlá k pivu.
Počas našej návštevy tu mali Jílovice 11% světlý ležák a Malt Pšeničné 12 z neďalekých Litvínovic. Obidva veľmi blízke pivovary. A pivá? Tak obe boli piteľné, osviežujúce, bez vád. Trochu viac mi chutilo Malt Pšeničné. A to preto, lebo mám rád pšeničné pivá. Odporúčam toto miesto navštíviť. A nielen kvôli pivu.
Dva kluby
Ďalšie miesto, ktoré chcem spomenúť, je Klub malých pivovarov. V meste sú dva podniky s týmto názvom. Jeden v centre, tam sme však neboli a druhý na kraji mesta. Budova súčasne slúži ako penzión, čo sme využili a prespali v ňom. Vlastnia to dvaja sympatickí manželia, s ktorými sme sa celkom dlho do noci rozprávali o českej a slovenskej pivnej scéne a nejaké to pivo sme aj popili.
Na výčape je 10 pív s dobrým mixom lokálnych aj vzdialenejších pív. Nemôžu chýbať aj nejaké tie zahraničné pivá. Počas našej návštevy zahraničie zastupovali Brewdog a Stu Mostow. Pivá sú skvele ošetrené, obsluha vie čo robí a je komunikatívna. A komu je čapovaného piva málo, sú tam dve veľmi dobre zásobené chladničky s domácimi aj zahraničnými pivami.
Písecká zastávka
Po ceste medzi hradmi Kratochvíle a Blatná sme sa celkom neplánovane (vedel som, že v okolí je pivovar, len sme nevedeli, či s malým zdržaním stihneme navštíviť zámok v Blatnej) ocitli v Písku. Písecký hradební pivovar, nemá nič spoločné s hradom, ako som si chybne vyložil, ale s hradbami.
Rovnako ako vo veľa mestách v Čechách aj tu je dlhá tradícia varenia piva. V roku 1254 sa Písek stáva mestom a tým pádom obdržalo „várečné právo“. Prvá dochovaná písomnosť o varení piva v meste je z roku 1327, kedy mestu bol udelený tzv. majestát, čo znamenalo požičanie práva Starého mesta Pražského.
Toto obsahovalo aj míľové právo, ktoré stanovovalo, že míľu od mesta sa nesmie variť pivo ani pripravovať slad. Obecný pivovar vznikol v roku 1517. V roku 1883 bol postavený parný pivovar. Po prvej svetovej vojne sa pivovar znovu rozbiehal príliš pomaly, čo vyústilo do jeho zatvorenia v roku 1952.
Druhý pivovar, pôvodne Roľnícky, bol neskôr (1878) predaný a nazvaný Občiansky doplatil na okupáciu a skončil v roku 1942. Tradícia varenia je oveľa bohatšia, ale pre predstavu to stačí.
Dokonca aj kyseláč
28.10.2017 sa otvára nová kapitola varenia piva. Pivovar disponuje varňou o veľkosti 500 litrov, pivo sa čapuje rovno z ležiackych tankov. Pivovar je odkazom na Jozefa Faschingbauera, dlhoročného predsedu správneho výboru Meštianskeho pivovaru. Podnik je pivovarskou reštauráciou s dobrou kuchyňou.
V ponuke je ochutnávkový set šiestich pív, v prípade, že na výčape majú tých pív viac, pribalia vám aj tie. Ležiaky, svetlé aj polotmavý boli piteľné, v podstate bez vád, ale nič čo sa vryje do pamäti. Odsmädovky.
Pšeničné pivo bolo skvelé, vôbec by sa nestratilo medzi nemeckými príbuznými. Aj Single Hop Ale chmelený s chmeľom Nelson Sauvignon bol chutný, osviežujúci. Tu sa chmeľom nešetrilo. A to som ešte nevedel, čo ma čaká.
Písecký Melon Sour-US, sour ale s výrazným podielom melónov bol famózny, presne akurát kyslý, akurát ovocný. Pýtal som sa na fľašky, lebo presne toto by sa bolo hodilo do našej ochutnávky „Čechy naslepo“, ale neboli k dispozícii. Ale ako odškodné som si mal možnosť pozrieť vnútro pivovaru.
Sládkovia sú mladí chalani a zjavne im to varí. Všetci zamestnanci robili všetko preto, aby sme boli spokojní a boli veľmi hrdí na svoje pivo, jedlo, reštauráciu. Kedykoľvek sa tam radi vrátime.
Blatná
Blatná je ďalšie mesto so zámkom a pivovarom. Zámok je v súkromných rukách, ktoré vlastnia Zámecký lihovar a pivovar Blatná. V meste sa varilo pivo od roku 1489 v v mestskom a panskom pivovare. Z panského pivovaru sa v roku 1896 stal „Zámecký pivovar Blatná“, kde sa pivo varilo do roku 1978.
V roku 2016 sa obnovila tradícia varenia piva v „Zámeckom lihovaru a pivovaru Blatná“ pod značkou Blatenský Kohout. V areáli je predajňa, ktorá je viac orientovaná na destiláty, ale majú tam všetok dostupný sortiment. Každý predmet spojený s obomi produktami má svoju cenu.
Nie je tu pivovarský šenk, ale pivo z pivovaru je dostupné v rôznych baroch-reštauráciách v mestečku. A ako mi chutilo pivo? Pivo „Polotmavý Ležák 12°” bolo celkom problémové, veľmi karamelové telo, diacetyl, DMS, aj nejaká medicinálna chuť sa našla. Smutné a záhadné, lebo mojim známym a kamarátom toto pivo celkom chutilo. Žeby chybná várka?
Stáva sa, len by pivo malo ísť na kanál, alebo do pivovice. Druhé pivo, IPL je pitné opäť ten karamel, aj keď nie tak intenzívne, sladové telo a bohužiaľ málo nachmelené. Nie v homeopatických množstvách, ako som už tu spomínal, ale šetrili ním. Pivo piteľné, ale nemalo g.., veď viete.
Pivovar v podhradí
Návšteva Zvíkovského hradu bola plánovaná opačne ako ostatné hrady a pivovary. Tento pivovar som na našej ceste určite chcel vidieť a hľadali sme k nemu hrad. Pivovar je situovaný v podhradí, svojim rokom vzniku 1993, je jedným z najstarších minipivovarov v Čechách.
Pivovar nadväzuje na tradíciu varenia piva, keďže na Zvíkovskom hrade pri prestavbe v roku 1550, postavili pivovar. Na tento pivovar sa vždy teším, lebo je tu skvelé jedlo aj pivo. A hlavne tu varia nealko pivo, pravdepodobne ako prvý remeselný pivovar.
Tentokrát bola obsluha trochu rezervovaná, v podstate žiaden problém, len bývajú milší. Nealko bolo stále fajn, aj keď Monike veľmi nechutilo. Ostatné pivo sme tentokrát nepili. Ak opäť pôjdem okolo tak sa určite zastavím a ochutnám celý sortiment.
Buďte v strehu, ešte nekončíme.
Text a snímky: Imrich Nógell, Beermalade
