by 
V histórii slovenského pivovarníctva môžete nájsť zaujímavé správy či zvraty. Protagonistom jedného z nich bol aj vtedajší banskobystrický pivovar Urpín. Ten dnes poznáme pod menom Banskobystrický pivovar, resp. Urpiner. Jeho predchádzajúci majiteľ sa pritom do dejín slovenského pivovarníctva nezapísal dvakrát pozitívne.
Nešťastná privatizácia
V deväťdesiatych rokoch si slovenské pivovary zobrali na mušku privatizéri. Pivovar v Banskej Bystrici si vyhliadol Pavel Čupka, ktorý mal blízko k HZDS. Za pivovar bol ochotný zaplatiť 330 miliónov slovenských korún. Až tak neriskoval, keďže mu tieto peniaze požičala banka.
Problém bol ten, že štát mu pivovar predal, on však dohodnuté splátky nesplácal. A nesplácal ich nielen štátu, ale ani bankám. Pivovar sa tak dostal do finančných problémov.
Tie sa v Banskej Bystrici snažili riešiť nezvyčajne. My sa pozrieme na jeden pokus, ktorý nemal v slovenskej histórii obdobu. V roku 1999 vydali vtedajšie Hospodárske noviny správu, ktorá informovala o tom, že v Banskej Bystrici skúšajú novú technológiu piva.
Poďme to zrýchliť
Pivovar Urpín mal ako prvý na Slovensku využiť technológiu, ktorá mu zníži náklady na výrobu piva o 30 percent. „Novinka v našom pivovarníctve – kvasenie piva na báze imobilizujúcich kvasníc – skráti výrobu tohto nápoja z terajších 50 dní na 18 hodín,“ písalo sa v krátkom článku.
Pomôcť pivovaru s uvedením technológie mal menší pivovar. „Prvé pivo vyrobené novou technológiu na skúšku v menšom množstve uvaria Banskobystričania do konca marca v malom pivovare v Jure pri Bratislave,“ písalo sa v článku z januára 1999.
O čo išlo? O metóde výroby piva pomocou imobilizovaných kvasníc vzniklo viacero štúdií najmä v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Tie popisovali, že hlavnou výhodou takéhoto prístupu je skrátenie kvasného procesu, obmedzenie manipulácie s prebytočnými kvasnicami aj zníženie výrobných strát.
„Výhody vyplývajú z toho, že v porovnaní s voľnými kvasnicami je imobilizáciou potlačené rozmnožovanie kvasníc, čo umožňuje niekoľkonásobne zvýšiť koncentráciu imobilizovaných kvasníc a rýchlosť kvasenia,“ píšu vedci v článku uverejnenom v časopise Kvasný průmysl v roku 1993.
Prišiel krach
Na článku v novinách nesedela jedná podstatná vec. Skrátenie výroby z 50 dní na 18 hodín bolo viac ako odvážne. V tomto smere buď chybu spravil redaktor, resp. médium, alebo Banskobystričania vymysleli recept, ktorý mal zmeniť pomery v pivovarníckom priemysle na celom svete.
Výskumy totiž hovorili o tom, že takýmto spôsobom sa dá vyrobiť 10-stupňové pivo za sedem dní. Degustátori pritom jeho kvalitu porovnávali s pivom, ktoré sa pripravovalo trikrát dlhšie a rozdiely nenašli.
Ako tento experiment dopadol, nie je jasné. Isté je to, že takáto výroba nebola pretavená do praxe. Pivovar riešil v nadchádzajúcich mesiacoch existenčné problémy. Hovorilo sa o tom, že na tom bol tak zle, že namiesto jačmenného sladu používal kukuricu.
Nebolo prekvapením, že v roku 2002 pivovar skončil v konkurze. Dlhy pivovaru vtedy dosiahli 1,4 miliardy korún. Pivovar následne zmenil majiteľov a tí namiesto značky Urpín začali používať Urpiner, aby sa dištancovali od pokazeného piva, ktorý tento pivovar krátko pred konkurzom produkoval.
Prečítajte si aj
Príbeh slovenského pivovaru, ktorý podľa majiteľa pochovalo podsvetie
Snímka Markus Distelrath z Pixabay
