Viedenský „Oktoberfest“? Ľudia na stoloch aj čašník, ktorý na nás dobehol

Asi sa zhodneme na tom, že najznámejším pivným festivalom na svete je mníchovský Oktoberfest. Má dlhú tradíciu a putujú naň milióny návštevníkov z celého sveta. Ak je niečo úspešné, je celkom prirodzené, že vznikajú rôzne kópie či napodobneniny. My sme sa jeden „fejkový“ Oktoberfest rozhodli navštíviť. Volá sa Kaiser Wiesn a už pár rokov sa organizuje vo Viedni.

Nie v malom

Na úvod si povedzme niečo o Kaiser Wiesn. Ide o pivný festival, ktorý sa počas 18 dní organizuje v provizórnom mestečku vedľa zábavného parku Prater. A nejde o nejaký malý festival, ktorý má pár stánkov.

Organizátori postavia komplex na ploche zhruba 20-tisíc štvorcových metrov. Nájdete v ňom niekoľko stanov aj menšie prevádzky. Vlani tento festival navštívilo 380-tisíc návštevníkov. A môžeme hovoriť o tom, že cieľom organizátorov je vytvoriť akýsi viedenský „Oktoberfest“. Nakoniec, s mníchovským festivalom sa sami porovnávajú.

My sme sa podujatie rozhodli navštíviť v piatok, druhý deň po otvorení. Bolo krátko pred štvrtou hodinou poobede a už pred vstupom sme si všimli rad. Nie, na podujatie nepotrebujete vstupenku, pred vstupom do areálu však musíte postúpiť kontrolu. My sme skoro doplatili na väčší batoh, našťastie nás s nim nakoniec pustili.

Aj keď bolo do večera ešte ďaleko, už o štvrtej to v komplexe žilo. Z viacerých strán sa ozývala živá hudba. Vy si môžete vybrať, či zvolíte menší stánok a občerstvenie vonku, alebo si vyberiete jeden z veľkých stanov.

Do stanu

Na úvod sme sa vybrali skúsiť atmosféru do stanu Gösser. Ide o najväčší stan podujatia, ktorý ponúka celkovo 3 144 miest na sedenie. Ak sa ho rozhodnete navštíviť počas dňa, vstupné neplatíte. To sa mení večer, kedy sa v stane organizujú veľké koncerty. Hudobný program vás však čaká aj počas dňa.

V čase nášho príchodu nie je v stane plno a nemáme problém nájsť si voľné miesto. Skúmame pivnú kartu a zisťujeme, že na výčape sú štyri druhy piva: Gösser Märzen, Gösser Naturradler, Gösser NaturGold alkoholfrei a Edelweiss Hofbräu.

Čítate správne, v ponuke sú len dve alkoholické verzie piva. Navyše, všetky pivá v ponuke mali spoločné cenu. Za litrový Mass ste zaplatili 15,40 eura. V našom stane ponúkali len litrový pohár, v iných podnikoch v rámci komplexu ste našli aj pollitrové pohár. Ponuka piva však bola všade rovnaká.

Veľmi rýchlo je pri nás čašník. Keď zisťuje, že sme zo Slovenska, hovorí k nám chorvátčinou a chváli sa, že už bol v Bratislave. Objednávame Gösser Märzen a pivo nám na stole pristane extrémne rýchlo. Na naše prekvapenie nám čašník oznamuje, že sa nedá platiť kartou.

Pozeráme na seba aj okolo. Na túto možnosť sme neboli pripravení, našťastie nejakú hotovosť máme. Zaplatíme a v ďalších minútach sa v nás zmocňuje nepríjemný pocit, či čašník nezneužil situáciu. Tieto naše pocity sa pretavili v istotu, keď zákazníci na vedľajších stoloch veselo platili kartami.

Samozrejme, čašník nám žiadny doklad o zaplatení nedal. Môžeme len polemizovať nad tým, či len nevyhodnotil našu návštevu ako skvelý spôsob ako sa obohatiť. Čo už…

Na stoly…

Ale vráťme sa k samotnému podujatiu. Už v čase našej návštevy stanu hrala živá hudba. Tá v nepravidelných intervaloch vyzývala ľudí aby si pripili či tancovali. Niektorí návštevníci v danej chvíli vyskakovali aj na stoly a zábavu si náležite užívali.

Aký bol však náš Gösser Märzen? Zachytili ste v ňom náznaky sladu, karamelu, chlebnatosti a jemne aj korenistý rozmer. Za nás to bol taký „odsmädový“ Märzen, ktorá neurazí, nesklame, ale ani nenadchne. V dobrej spoločnosti by sa dal piť aj dlhšie. Ale aby sme si ho dali doma, to nie. Vo výsledku to vyšlo na 6,5 bodu.

Na ďalšie pivo sme zvolili menší podnik, keďže sme nepatrili medzi vyznávačov tanečných tónov. Inak v stane ste raz zachytili nejakú pre nás neznámu rakúsku polku, inokedy pesničku Angel od Robbieho Williamsa. Taký „kolotočársky“ mix, ktorý asi dokážete oceniť po treťom Masse.

Ochutnali sme aj pivo Edelweiss Hofbräu. Išlo o Hefeweizen, vo vôni ktorého ste mohli zachytiť mandarínky, banán aj klinčeky. Všetko to sme objavili aj v chuti. Pivo bolo hutnejšie, mnohorozmerné a pekne vyskladané. Za nás to bola sedmička. Ale aby sme vypili litrový pohár, asi by sme sa veľmi premáhali.

Veselica na prvom mieste

Prezreli sme si aj areál. Našli ste v ňom stánky s občerstvením, vínom, suvenírmi aj oblečením. Inak veľa návštevníkoch prichádzalo v tradičných krojoch. A bolo vidieť, že návštevu podujatia berú ako takú malú slávnosť.

Ako priaznivci piva sme z podujatia neodchádzali nadšení. Jednoducho to nie je ten typ pivného festivalu, ktorý vyhľadávame. Sme však radi, že sme to skúsili. Atmosféra bola fajn, ak prídete s partiou, môžeme sa príjemne zabaviť.

Ak však chcete ísť za pivom, asi by ste to mali zvážiť. Vo Viedni je hneď niekoľko pivovarov, resp. podnikov, ktoré stoja za návštevu. Aj keď v žiadnom z nich nemôžete tancovať na stole…

Prečítajte si aj

Jeden deň v pivnej Viedni? Skúste napríklad toto