Víkend, keď sú Košice hlavným mestom piva

Konečne nadišiel každoročný dlhoočakávaný víkend v Košiciach! Cesta vlakom prebehla bez mimoriadnych udalostí. Na výber som mal medzi jedálenským vozňom ZSSK a sušeným mäsom s vodou. Mäso došlo niekde za Žilinou, tak som do Košíc dorazil poriadne hladný.

Indická večera

Tento raz začínam pekne z ostra na základe chvály Foodtips Košice na Hlavnej ulici 5 vo dvore v útulnej indickej reštaurácii Taj Mahal. Výber jedál skvelý, nealko birell a bollywoodske soundtracky. Presne to, čo človek potrebuje keď vo vlaku nie je vozeň JLV. Začínajú mi te cesty do Prahy chýbať :). Okrem mňa sú na spodnom poschodí hosťami len skutoční Indovia, čo je samo o sebe dobré znamenie.

Objednávam si mierne pikantné jahňacie s cesnakovou plackou. Nie som odborník na indické jedlo ani nemám s čím veľmi porovnávať, no chutné to bolo a pikantné tak pre turistov. Kompaktnosť košického centra a blízkosť jednotlivých podnikov núti zamyslieť s nad tým, prečo radní jednoducho celé centrum nezastrešia a nepremenia na sústavu vzájomne prepojených liečebných pavilónov.

Golem, Hostinec, Pokhoi

Ani neviem ako a sedím v Goleme. Príjemný pokec s Beou si ešte viac spríjemňujem polotmavým IPL Shemesh, ktorý je dobre rozležaný, silne horký, a veľmi chutný. Len o trochu zaujímavejší je Golem tmavý, ktorý mne osobne silno pripomenul plum porter od Titanic brewery. Je krémový a slivkový s krásnou krémovou penou. Obe pivá sú veľmi podarené. Odoberám sa naháňať zvyšok partie do Hostinca.

V Hostinci si dávam ESB a Jackie Brown ale. Nie sú zlé, no mal som tu už aj lepšie pivo. Po chvíli sa všetci dvíhajú a presúvame sa do Pokhoia. Pokhoi je fenomenálny podnik. Naozaj neviem odhaliť tajomstvo toho, že tu je tak plno. V hroznom hluku a tele na telo si dávam výborný west coast IPA z pivovaru Falkon s názvom Idiot. Intenzívna ovocná a citrusová aróma, poriadna dávka horkosti a asi aj alkoholu ma presvedčila, že idiot nebol nik na ceste od zrna do pohára. Keďže som zodpovedný degustátor a ráno mám v úmysle byť použiteľný, týmto končím.

Biela Vrana 2018

Do domovaričskej súťaže sa prihlásilo rekordných 202 pív v 7 vyhlásených kategóriách. Vzorky pochádzajú z 9 krajín. Našťastie degustátorov je dosť a organizácia bezchybná, tak sa všetko s prehľadom stíha. Pivovar Hostinec, umiestnený v najstaršom hostinci na Slovensku datujúcom sa do 15-stého storočia, znovu vytvoril skvelé zázemie tejto z roka na rok sa zlepšujúcej pivovarskej akcii. Všetko ide vďaka organizačnému teamu ako namydlený blesk. Všetci vykonali obrovský kus práce.

Tento rok bola moja kategória oatmeal stout a znovu v nej boli takmer všetky pivá výborné. Niektoré by silno bodovali v súťažiach krásy, no žiaľ až na dve vzorky bolo všetko mimo štýlu – od black IPA, cez dry stout až po brown ale. Vyslovene pokazené však nebolo žiadne. Dnes bola táto únavná a na sústredenie nesmierne náročná práca celkovo veľmi príjemná. Veľký obdiv patrí hlavne Bobovi a ostatným, ktorí túto skvelú akciu zorganizovli.

Po náročnom dni si ešte v Hostinci dávam tatarák a po chvíli varený jazyk. Veľmi ľutujem, že som ho nevyfotil. Predstavte si veľký tanier husto obložený plátkami mäsa a v strede cvikľu s cibuľkou a čerstvým chrenom. Naozaj veľká porcia za magickú cenu. Zapíjam čerstvo narazeným krásne ružovým ovocným ejlom, sviežim, vyváženým a prudko piteľným. Večer končím v Pokhoji s Mustážou od Padreho a klipkajúcimi viečkami. Už sa teším zase o rok!

 

****

Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. Nájdete ho aj na Facebooku, kde vytvoril skupinu Súkromné pivné zápisky.

Článok bol aktualizovaný