Keď sa povie Terchová, niekoho napadnú folklórne slávnosti, druhého krásna príroda, tretieho možno Jánošík. Obec neďaleko Žiliny však poznajú aj pivári. Práve v nej pred šiestimi rokmi otvorili Prvý horský pivovar Vŕšky. Práve ten sme sa rozhodli navštíviť a otestovať jeho ponuku i pivo.
Pivovar na kopci
Je sobota poobede a my sme na ceste. Keďže sme detailne neštudovali, kde presne sa pivovar nachádza, zadávame len popisné číslo do GPS-ka. Ako sa ukazuje, nie vždy je to správna voľba. Neblúdime však dlho. Okolo cesty smerom zo Žiliny sú pútače, ktoré lákajú na návštevu rezortu Drevenice Terchová. Práve v ňom je producent zlatistého moku situovaný.
Celý rezort sa nachádza na kopci a vedie k nemu pomerne ostrá cesta. Pivovar sme v ňom našli rýchlo. Bol umiestnený hneď v prvej drevenici, ktorá bola označená veľkým logom. Na naše prekvapenie sme mali problém zaparkovať. Pred pivovarom boli totiž všetky miesta obsadené.
Samotný objekt pivovaru je akoby rozdelený na dve časti, ktoré oddeľuje terasa. Technológiu pivovaru tak môžete obdivovať len z nej, z reštaurácie ju jednoducho neuvidíte. Aj keď je pekne, my nevyužívame služby terasy. Tabuľa totiž informuje o tom, že terasa je mimo prevádzky a to napriek tomu, že pár stolov je obsadených Až neskôr zisťujeme, že je táto časť podniku aj obsluhovaná (čašníčky nosili hosťom okrem jedla aj jedálne lístky). Prečo potom ten odkaz na tabuli?
Samotná reštaurácie je situovaná do koliby, jej zariadenie (ako napríklad stoličky) skôr evokuje iný štýl. Ale toto nechceme riešiť. Miesta na usadenie bolo dosť aj napriek tomu, že bol čas obeda a podľa áut to vyzeralo oveľa plnšie. Sadáme si a čakáme na obsluhu. Tá by nepatrila medzi najrýchlejšie, ktoré sme stretli. Narážame hlavne na čas prvej objednávky (takmer 10 minút). Pritom prvá objednávka a zaregistrovanie zákazníka je pre nás najdôležitejšia. Aj sme si spočiatku mysleli, či to nie je samoobslužná reštaurácia, ale nebolo tomu tak.
Overená klasika
Obsluhy sme sa dočkali a spomedzi štyroch domáci pív sme objednali to základné – Vŕšky Svetlé 11°. Náladu na skúšanie obsluhy sme nemali. Prečo? To vysvetlíme trocha neskôr. Pivo nám pristálo na stole a ako prvé sme si všimli nedokonale vyčistený pohár. (Bublinky na stene.) Nestalo sa nám to prvýkrát, pritom je to tak jednoducho odkontrolovateľné.
Pivo malo jantárovú farbu, ktorá bola jemne kalná. Zdobila ju hutná smotanová pena, ktorá pozvoľne padala. Vo vôni dominoval slad a karamel, jemným náznakom ste zachytili aj med či korenisté chmeľové tóny. Sladový základ bol výrazný, telo stredne plné, keď ponúklo kombináciu medu a karamelu. Charakteristickým znakom bola výraznejšia horkosť. Pivo malo o čosi vyššiu rezkosť a chýbalo mu viac uhladenosti, lahodnosti. Inak to bol príjemný, viac korenistý kúsok, ktorého zdobila slušná piteľnosť. Za nás sedmička.
Ako druhé sme otestovali pivo, ktoré bolo označené ako „Špeciál“. Išlo o pivo, ktoré nie je v ponuke stále, ale iba sezóne. Počas našej návštevy to bol kúsok Vŕšky Weizen 12°. Pivo malo slámovo–žltú farbu a bolo kalné s vysokou smotanovou penou navrchu. Vôňa bola nádherná, typicky pšeničná. Rozoznať ste v nej mohli banány, klinček, mandarínku či korenie.
Sladový základ piva bol výrazný, telo stredne plné, keď ponúklo kombináciu medových, jemne kyslých, banánových i korenistých tónov, ktoré sa dopĺňali s jemne horkastou koncovkou. Pekne vyskladané a osviežujúce pivo. Za nás slušných sedem bodov. V podstate nadpriemerná pšenica, ktorá nikoho nemôže uraziť.
Karfiol v žemli
Okrem piva sme aj jedli. Aj keď v tomto prípade sme sa radšej pýtali na to, ako dlho trvá príprava. Našťastie, odhad neklamal a na naše porcie sme dlho nečakali. Ochutnali sme Zemiakové halušky s bryndzou a slaninkou (5,90 €) a Zbojnícku žemľu s marinovanou bravčovou krkovičkou (8,90 €).
Kým haluškám nemáme čo vytknúť a určite chutili, pri druhom jedle, ktoré pripomínalo lokálnu verziu hamburgera či cigánskej, sme sa trocha zastavili. Podľa jedálneho lístka malo obsahovať nakladanú kyslú zeleninu (čalamádu) s opečenou červenou cibuľkou, horčicový dresing a slaninový chips. V našej verzii sme však našli aj karfiol. Celkový dojem z tohto jedla vyzeral podobne.
Ale vráťme sa k pivu. Naše testovanie sme ukončili pri kúsku s názvom Vŕšky Pils 12°. Pivo malo tmavo-žltú farbu, ktorú zdobila hutná smotanová pena. Vo vôni ste zachytili karamel a med, rovnakú kombináciu ste pritom mohli nájsť aj v stredne plnom tele. Koncovka je horkastá. Tóny tohto pivo mohli byť hutnejšie, určite by to pomohlo piteľnosti. Pivo bolo bez „vád“, za nás to bolo 6,5 bodu. Nie je to žiadny pivný orgazmus, ale celkovo fajn.
A výsledný dojem z pivovaru Vŕšky?
Pri tomto kúsku sme naše testovanie aj skončili. Aké boli naše celkové dojmy? Podnik ako taký je fajn. Má však detské choroby, ktoré trápia väčšinu podnikov v tejto kategórií. Osobitnou stránkou je obsluha. Ale kritizovať túto zložku by bolo krátkozraké. Najmä keď vieme, že mnohí prevádzkovatelia majú problém vôbec nájsť niekoho na túto pozíciu. Možno by sme to ani nespomenuli, ale cenové nastavenie (najmä jedálneho lístka) jednoducho núti zákazníka očakávať vyšší štandard ako v kolibe, kde dostanete halušky za štyri eura.
K pivnej ponuke nemáme výhrady. Možno by sme očakávali aj niečo štýlu IPA či APA, ale je to vec vkusu. Štyri kúsky na výčape v takejto lokalite stačia. Ich kondícia bola dobrá. Pivný orgazmus sme neočakávali a ani nenašli. Jednoducho pivná klasika, ktorá splnila svoj účel. Tu by sme spomenuli, že pivo nečapujú do 0,3 a 0,5 litrových pohárov, ale len do 0,25 a 0,4 litrových verzií. Ceny za väčší pohár sa začínajú na sume 1,60 eura.
V titulku článku sme sa pýtali, či by Vŕšky navštevoval aj Jánošík. Odpoveď by bola asi áno. Teda pokiaľ by ho viac nezlákal poľský „craft“ za kopcami. V danej lokalite má však takýto podnik význam a zmysel. Je fajn, že vznikol a obohatil pivnú ponuku. Aspoň máme pri potulkách Slovenskom kam odbočiť.
Zhrnutie
Plusy
– Ponuka piva. Niekde by nám štyri kúsky nestačili, tu to bolo fajn
– Prostredie. Pivovar je umiestnený v krásnej prírode.
Mínusy
– Obsluha. Čakať kým si vás niekto všimne takmer 10 minút je dosť.