Bratislavská legenda v tichosti skončila. Nezostalo po nej nič

Musím sa priznať, že niektoré miesta som nevidel už dlho. Pandémia zmenila mnohé veci a človek si zmeny, ktoré napáchal koronavírus, uvedomí až keď sa vráti do reality. Tak tomu bolo aj nedávno, keď som zistil, že jeden z najtradičnejších bratislavských podnikov už neexistuje.

Bez pamiatky

Keď som nedávno prechádzal Cintorínskou ulicou v Bratislave, od prekvapenia som musel zastať. Známy podnik Mamut pub som na ňom nenašiel. Ba čo viac, nenašiel som ani opustené priestory či náznaky toho, že tam niečo také bolo.

V priestoroch, kde som kedysi pil pivo, už nájdete nový obchod, stopy po predchádzajúcom vlastníkovi sú dokonale zahladené a spomienka na podnik tak zostane už len pre pamätníkov. Podľa mňa je to veľká škoda.

Z pohľadu pivovarníckej histórie išlo o budovu, ktorá hrala dôležitú úlohu. Práve na tomto mieste postavili ešte v 19. storočí Steinovci svoju sladovňu. Tú neskôr zatvorili a za bývalého režimu ju prestavali na reštauráciu.

Najväčšia v Československu

Nakoniec, históriu podniku nájdete aj na oficiálnej stránke už zatvoreného podniku. Ten opisuje aj obdobie vzniku, kedy sa sladovňa zmenila na reštauráciu. „V rokoch 1976 až 1980 bola kompletne zrekonštruovaná a prestavaná na reštauráciu. 8.mája 1980 k 35-výročiu skončenia druhej svetovej vojny, bola uvedená do prevádzky,“ píše sa na stránke podniku.

Ten patril medzi najväčšie na Slovensku. „Stará Sladovňa bola skvost pivárni, najväčšia v Československu nielen veľkosťou ale aj kapacitou. Bolo v nej miesto pre 1200 ľudí na troch podlažiach a ďalších 400 miest na letnej terase. Nachádzali sa tu 4 moderne zariadené veľkokapacitné kuchyne a obrovské množstvo personálu. Oficiálne sa volala Stará Sladovňa, no okamžite sa jej začalo hovoriť Mamut,“

Budova sa po revolúcii začala využívať na obchodné účely, keď v nej postupne vznikla predajňa potravín, herňa, stávkové kancelárie, Mamut Pub a na mieste letnej terasy sa postavilo trojpodlažné podzemné parkovisko.

Veľká škoda

Otázka zostáva, či by podnik prežil aj keby neprišla pandémia. Moje okolie Mamut vnímalo skôr cez zľavové akcie na rebierka či burgre. Podnik v posledných rokoch určite nepatril medzi najlepšie a ani najvychytenejšie z pohľadu pivnej ponuky. Dalo sa v ňom však slušne najesť a aj napiť. Pamätám si, že na výčape mali aj vlastné pivo Mamut, ktoré bolo varené niekde v Česku.

Aj na gastrotrhu však asi platí zákon prežitia. Podniky jednoducho vznikajú a zanikajú. Prežijú len tí, ktorí sa vedia prispôsobiť sa meniacim podmienkam trhu. To, že máte históriu ešte neznamená, že máte permanentku na nesmrteľnosť.

***********************************

Guñéz Ulej
Narodil som sa niekde medzi Kyjevom a Prahou. Bez piva si neviem predstaviť deň, ani noc. Pracujem ako IT-čkár v jednej nemenovanej firme a mojim snom je celosvetový mier. Ak máte nejaké postrehy, alebo pivné hlúposti, pošlite mi ich na adresu gunez.ulej@gmail.com.