Lesk a bieda tohtoročného bratislavského Salónu piva

Pivný festival Salón piva som nikdy nehodnotil a ani toto nemá byť hodnotenie tohto podujatia. Je to skôr taká zmes postrehov, ktoré ma napadli pri poslednej návšteve. Nad mnohými vecami sme diskutovali a nevedeli sme sa zhodnúť.

Menej pivovarov, atmosféra zostala

Úprimne musím povedať, že som neveril, že sa Salón piva v tomto pandemickom období uskutoční. Nakoniec som bol milo prekvapený, že sa to predsa len podarilo. Organizátorov musím v tomto smere pochváliť, že to dali a že zvolili systém, ktorý umožňoval vstup len očkovaným.

Páčil sa mi aj systém, keď sa poháre neumývali, ale vymieňali za nové. Určite to bolo pohodlnejšie a rýchlejšie. Tento systém by mohol prežiť aj v budúcich rokoch. Aj keď je otázne, ako by to fungovalo pri väčšom počte ľudí.

A tu treba povedať, že parametre festivalu sa oproti minulosti zmenšili. Dokonca výrazne. Pivovary boli situované len na prízemí, hore boli len stoly na posedenie. Ocenili sme to, keďže sme si mohli posedieť. Oproti minulosti ubudlo aj ľudí.

Zarobiť alebo sa predstaviť?

A čo pivovary? Úprimne, vedel by som si predstaviť aj viac pivovarov a s lepším zložením. Áno, boli tam pivovary, ktoré sa oplatilo ochutnať a zaujali ma, ale boli tam aj také, ktorým som dával opakovane druhé šance a vždy ma sklamali. Nebudem tu radšej menovať.

Pri pive sme sa rozprávali aj o cenotvorbe. Trocha nás zaskočilo, že za deco piva pýtali niektorí predajcovia aj 2,50 eura. O tom, či pivo ponúklo adekvátnu kvalitu, môžu byť rôzne pohľady. Ten základný by sa mal týkať toho, od čoho by mali byť takéto podujatia.

Keď som v zahraničí navštívil nejakú podujatia, zväčša ich pivovary poňali ako marketingový nástroj. Na festivale chceli ukázať svoje produkty s tým, že na podujatí nezarobili, ale zvýšili povedomie o svojej značke a aj takýmto spôsobom k sebe následne prilákali ďalších zákazníkov. Inak povedané, investované peniaze sa im vrátili až v ďalších mesiacoch. Teda za predpokladu, že verejnosť o svojom pive presvedčili.

Pri Salóne som mal skôr pocit, že viaceré pivovary chceli pokryť svoje náklady hneď na mieste. Áno, je ťažká doba a ďalšie mesiace budú ťažké, ale aj tak. Od ochutnávkového systému čaká iný princíp. Ale v tomto sme sa nevedeli zhodnúť.

A čo ďalej?

V čom sme sa však vedeli zhodnúť bol pohľad na takéto festivaly. Určite sú potrebné a formujú remeselnú scénu. Vytvárajú priestor na stretávanie sa ľudí a zákazníci sa môžu stretnúť s predstaviteľmi pivovarov.

Organizátorov treba pochváliť, že to dali. Z organizačného hľadiska nie je čo vytknúť. Z toho ponukového to bol mix podarených aj menej dobrých pív. Do istej miery to bol aj reálny odraz toho, čo slovenský trh s remeselným pivom aktuálne ponúka. Za mňa bol najpríjemnejším prekvapením pivovar Just Relax.

***********************************

Guñéz Ulej
Narodil som sa niekde medzi Kyjevom a Prahou. Bez piva si neviem predstaviť deň, ani noc. Pracujem ako IT-čkár v jednej nemenovanej firme a mojim snom je celosvetový mier. Ak máte nejaké postrehy, alebo pivné hlúposti, pošlite mi ich na adresu gunez.ulej@gmail.com.