by Keďže si v dnešnej dobe pivo priamo v bare vychutnať nemôžeme, je na mieste položiť si otázku, či je lepšie v obchode siahnuť po sklenej fľaši alebo plechovke. V tomto malom vedeckom okienku si povieme niečo o tom, v akom obale vám pivo vydrží najdlhšie, a ktorý si vybrať, ak chceme myslieť aj na životné prostredie.
Pred plechovkami, fľašami a nerezovými KEG-mi, teda sudmi, z ktorých sa v baroch čapuje, sa pivo distribuovalo prevažne v drevených remeselných sudoch a „točené“ bolo jediný spôsob, akým ste si ho mohli vychutnať. Takéto čapovanie prebiehalo jednoducho. Barmani napúšťali poháre z kohútiku pripevneného na spodku suda. Čapovacia pumpa prišla do módy až koncom 18-teho storočia v Anglicku. Narazený sud tak mohol ležať v chladnej pivnici a jeho obsah tiekol priamo cez pumpu do krígľov o poschodie vyššie. Začiatkom 20. storočia vystriedali drevené sudy oceľové. Tieto nové sudy boli natlakované oxidom uhličitým, ktorý pomohol predĺžiť životnosť piva. Oceľ však bola veľmi ťažká, a tak dnes poznáme skôr hliníkové, či polyetylénové sudy.
Komerčné fľaškovanie piva začalo naplno fungovať koncom 19. storočia, keď sa vďaka pasterizácií a otočným uzáverom dalo uchovávať aj doma. Vychutnávanie fľaškovaného piva doma sa však dostalo do popularity najmä po druhej svetovej vojne. Z obalov, ktoré dnes poznáme sú najmladšie plechovky, ktoré sa dostali do popredia až v roku 1969.
Plechovky verzus fľaše
Ak ste čítali náš článok o nepriateľoch piva viete, že svetlo a kyslík sú jedny z najväčších faktorov, ktoré ovplyvňujú jeho trvanlivosť. Keď vystavíme fľašu piva priamemu slnečnému svetlu, skôr sa pokazí a dostane nepríjemnú chuť a arómu. Výrobcovia tento problém riešia fľašami v tmavozelenej alebo hnedej farbe. Práve hnedá najlepšie blokuje modré spektrum svetla, ktoré nepriaznivo pôsobí na horké látky nachádzajúce sa v pive z chmeľu. Práve svetlo v kombinácii s teplom sú pre pivo najhoršie.
Keby sme sa bavili o možnostiach skladovania a vplyve uzáverov na kvalitu piva, potom je najlepším riešením plechovka, ktorá ponúka fantastickú izoláciu ako od svetla, tak od kyslíka. Ak teda plechovku nevystavíme prílišnému teplu môžeme sa spoľahnúť, že jej obsah bude svieži a čerstvý ako v deň konzervácie. Plechovky taktiež bežne obsahujú len jednu „porciu“ piva, a tak nemusíme mať starosti so skladovaním otvoreného piva a jeho zvetrávaním.
Hliníkový blud
Možno ste sa už stretli s názorom odporcov plechoviek, že pivo z plechovky má kovovú alebo hliníkovú príchuť, ktorú nasiakne z jej vnútra. Ide o mýtus. Plechovky sú zvnútra potiahnuté jemnou vrstvou umelej hmoty, ktorá ich oddeľuje od samotného hliníku, takže pivo s ním nikdy nepríde do kontaktu. Ak však máte pocit, že kov z piva predsa len cítite, môže za to váš nos. Pri pití piva priamo z plechovky tak spolu s chuťou cítite aj jej hliníkový vrch. Pite preto pivo radšej z pohára, a nie priamo z plechovky.
„Najzelenšie“ balenie
Čo však na fľaše a plechovky hovorí planéta? Sklo z pivových fliaš aj hliník z plechoviek je možné recyklovať znova a znova bez akejkoľvek straty na ich kvalite.
Jedna tona recyklovaného skla nám ušetrí:
- 42 kWh elektrickej energie
- 19 litrov ropy
- 1,5 metra kubického na skládke odpadu
Plechovky sú na tom ešte lepšie, recyklácia ich tony vie ušetriť:
- 14 000 kWh elektrickej energie
- 6545 litrov ropy
- 7,65 metra kubického na skládke odpadu
(zdroj: Euronews)
Plechovky sú taktiež podstatne ľahšie a skladnejšie, čím šetria priestor, hmotnosť a tým aj potrebné palivo pri ich preprave. Mohlo by sa teda zdať, že ekologické úspory robia z plechoviek jasného víťaza. Nie je to však úplne tak.
Aby sme totiž vyrobili plechovku z nerecyklovaného hliníku, budeme musieť spotrebovať približne 10-násobok elektrickej energie potrebnej na výrobu rovnakého objemu skla. V praxi z toho teda vyplýva, že ak si máme vybrať medzi novou, nikdy predtým nerecyklovanou plechovkou, alebo sklenenou fľašou, ostáva sklo našou najekologickejšou voľbou. Ak však dostaneme plechovku od zodpovedného výrobcu, ktorý svoj materiál získava recykláciou, je to jasný hlas pre hliník.
Do záložne už aj s plechovkami
Schválený zákon ministerstva životného prostredia nám ponúka riešenie vo forme zálohovania plechoviek a väčšiny plastových fliaš, ktoré sa o niekoľko mesiacov rozbehne. Toto zálohovanie bude fungovať veľmi podobne, ako pri sklenených fľašiach:
- Pri kúpe nápoja zaplatíme záloh za obal.
- Nápoj vypijeme.
- Obaly nestláčame. Spolu s vrchnákom ich vrátime na odberné miesto.
- Za každý vrátený zálohovaný obal s čitateľným EAN kódom dostaneme záloh naspäť.
- Vrátené zálohované obaly sa prevezú do triediaceho centra.
- Ďalej obaly putujú na spracovanie k recyklátorovi.
- A vyrobia sa z nich nové obaly na nápoje. Znova a znova.
Tento systém prispeje k tomu, že plechovky a plastové fľaše neskončia v spaľovniach, na skládkach, či ešte horšie, v lesoch a riekach. Namiesto toho budú efektívne recyklované a vrátené do obehu, v ktorom môžu kolovať prakticky naveky. Všetky dôležité informácie o zálohovom systéme sa dozviete na slovenskozalohuje.sk.
Ako sa budú zálohovať obaly
S výčapom k lepším zajtrajškom
Čo je však najlepší spôsob, akým si vychutnať pivo? Samozrejme, priamo v našom obľúbenom podniku, zo studeného skleneného pohára. Tento spôsob je nielen najpríjemnejší, ale aj ten najekologickejší. Pamätajte teda, že keď sa konečne vrátime do výčapov, barov, či lokálov, budeme si môcť spokojne a zodpovedne objednať vychladený polliter. Na zdravie!
Uznajme si to, napriek tomu, že je pivo populárne, v porovnaní s takým vínom málo spoločensky uznávané. A je to škoda. Pivo je nápoj kráľovský a výnimočný. To, čo všetko sa ukrýva za pivom je pre mnohých neznáme. Aj preto sme sa rozhodli spustiť seriál Pivná akadémia. S podporou spoločnosti HEINEKEN Slovensko chceme každý mesiac priniesť zaujímavé čítanie, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie o pive a v neposlednom rade zlepšiť pivnú kultúru.
